Palaeoloxodon

Palaeoloxodon, po slovensky slon, je vyhynutý rod z čeľade slonovité.

Kostra druhu Palaeoloxodon huaihoensis

Charakteristika

Rod sa vyskytoval sa vo väčšine Eurázie od Veľkej Británie až po Indonéziu, v širšom zmysle aj v Afrike. Eurázijské druhy sú doložené od cca. 800 000 do cca. 30 000 rokov pred Kr. , pričom ale druhy na ostrovoch v Stredomorí žili ešte v dobe pár tisíc rokov pred Kr. Africké druhy vznikli už cca. pred 5 miliónmi rokov. Rod možno rozdeliť na dve veľkostné skupiny – druhy na ostrovoch v Stredomorí boli trpasličie slony (výška zhruba do 2 metrov), zatiaľ čo všetky ostatné druhy boli veľké až extrémne veľké slony (najväčšie – Palaeoloxodon namadicus - dosahovali výšku takmer 5 metrov).[1]

Systematika

Zaradenie v systéme

Prvé druhy dnes patriace do taxónu Palaeoloxodon boli opísané postupne v 19. storočí ako súčasť rodu Elephas (konkrétne Elephas priscus [to sú dnes 2 rôzne druhy – pozri nižšie], Elephas antiquitatis [=Palaeloloxodon germanicus - pozri nižšie], Elephas namadicus, Elephas antiquus, Elephas melitensis, Elephas falconeri, Elephas mnaidrae, Elephas ausonius atď.).[2]

Samostatný taxón pod názvom Palaeoloxodon bol vytvorený v roku 1924, a to pôvodne ako podrod rodu Loxodonta (čiže časť dovtedajších nálezov z rodu Elephas bola presunutá do rodu Loxodonta ako nový podrod). Zhruba od polovice 20. storočia sa Paleoloxodon zaraďoval buď naďalej ako podrod rodu Loxodonta alebo sa zaraďoval ako samostatný rod alebo sa zaraďoval ako podrod rodu Elephas (ako podrod rodu Elephas sa zaraďoval najmä v posledných desaťročiach 20. stor. a na začiatku 21. stor.). Počet autorov klasifikujúcich Palaeoloxodon ako samostatný rod vzrástol najmä po prácach Meyer et al. 2017 a Palkopoulou et al. 2018 (pozri nižšie). Pokiaľ ide o príslušný formálny zápis, podľa všeobecných zoologických zásad platí (tu na príklade druhového mena antiquus): samostatný rod sa uvádza v podobe Palaeoloxodon antiquus, podrod rodu Elephas sa uvádza v podobe Elephas antiquus alebo Elephas (Palaeoloxodon) antiquus, podrod rodu Loxodonta sa uvádza v podobe Loxodonta antiqua alebo Loxodonta (Palaeoloxodon) antiqua.[2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]

Meyer et al. 2017 tvrdia, že Palaeoloxodon antiquus (a implicitne aj celý rod Paleoloxodon) je sesterský taxón druhu slon pralesný (Loxodonta cyclotis) - rod Loxodonta je teda parafyletický [10]. Palkopoulou et al. 2018 tvrdia, že Palaeoloxodon antiquus je hybrid – vlastný druh (okolo 60 % DNA) patrí vývojovo niekde medzi rody Loxodonta a Mammuthus (nie teda kvázi dovnútra rodu Loxodonta ako v Meyerovi et al. 2017) a k tomuto vlastnému druhu je primiešaná DNA populácie blízkej slonovi pralesnému (Loxodonta cyclotis) (okolo 35 %) a DNA populácie blízkej mamutovi srstnatému (Mammuthus primigenius) (okolo 5%)[11].

Vnútorná systematika

rod Palaeoloxodon:

  • druhy v Afrike – tieto druhy alebo niektoré z týchto druhov sa alternatívne zaraďujú do rodu Elephas v užšom zmysle (porovnaj napr. vysvetlenie v Manthi 2020), konkrétne sa do rodu Elephas zaraďujú (i) buď druhy ekorensis, recki a jolensis, (ii) alebo len druhy ekorensis a jolensis, (iii) alebo staršie len druhy ekorensis a recki:
    • †Palaeoloxodon ekorensis (Elephas ekorensis)
    • †Palaeoloxodon recki (Elephas recki) – po slovensky slon Reckiho; patrí sem asi aj (v minulosti samostatne zaraďovaný) taxón Loxodonta griqua (=Palaeoloxodon griqua,Metarchidiskodon griqua), ktorý je ale podľa iného názoru dnes časťou druhu Loxodonta adaurora alebo druhu Mammuthus africanavus
    • †Palaeoloxodon jolensis (Elephas jolensis) (často písané nesprávne: iolensis) – (1) tento taxón je alternatívne zaraďovaný do druhu Palaeoloxodon recki (takto napr. Palkopoulou 2018); (2) niektorí autori nepovažujú tento druh za priamo príbuzný s druhmi ekorensis a recki; (3) do druhu Palaeoloxodon jolensis patria aj (v minulosti občas samostatne zaraďované) taxóny Palaeoloxodon archidiskodontoides, Palaeoloxodon hanekomi (=Palaeoloxodon darti), Palaeoloxodon kuhni, Palaeoloxodon sheppardi, Palaeoloxodon yorki, Palaeoloxodon transvaalensis, Palaeoloxodon wilmani a Palaeoloxodon subantiqua (porov. najmä Avery 2019 a Manthi 2020)
  • druhy v Eurázii okrem ostrovov v Stredomorí:
    • †Palaeoloxodon antiquus (Elephas antiquus) – po slovensky slon lesný/lesný slon[13][14][15]; (1) tento taxón je občas zaraďovaný do druhu Palaeoloxodon namadicus; (2) patria sem aj (v minulosti občas samostatne zaraďované) taxóny Palaeoloxodon ausonius, Palaeoloxodon germanicus a Palaeoloxodon italicus, ako aj taxón Palaeoloxodon priscus (Elephas priscus) Falconer 1846 (ale: Elephas priscus Goldfuss 1821 dnes patrí do druhu slon africký – Loxodonta africana); (3) Osborn 1942 tento jeden druh vyčlenil z rodu Palaeoloxodon a uvádzal ho v samostatnom rode Hesperoloxodon (ktorý ale považoval za príbuzný s rodom Palaeoloxodon)
      • †poddruh Palaeoloxodon antiquus leonardii (Elephas antiquus leonardii)
      • †poddruh Palaeoloxodon antiquus antiquus (Elephas antiquus antiquus)
    • †Palaeoloxodon cf. antiquus – viacero nálezov
    • †Palaeoloxodon meridionaloides (Elephas meridionaloides) – slony z Povolžia; taxón býva často zaraďovaný do druhu Palaeoloxodon antiquus
    • †Palaeoloxodon turkmenicus (Elephas turkmenicus) (písané aj: turcmenicus)
    • †Palaeoloxodon namadicus (Elephas namadicus) – pravdepodobne vrátane taxónu Elephas beyeri
    • †Palaeoloxodon cf. namadicus – slony od rieky Aldan na Sibíri
    • †Palaeoloxodon aff. namadicus – slony z Vietnamu
    • †Palaeoloxodon naumanni (Elephas naumanni) – staršie zaraďovaný do druhu Palaeoloxodon namadicus; patrí sem aj (v minulosti samostatne zaraďovaný) taxón Palaeoloxodon yokohamanus a (?) Palaeoloxodon aomoriensis
    • †Palaeoloxodon huaihoensis (Elephas huaihoensis) – alternatívne zaraďovaný do druhu Palaeoloxodon naumanni
    • viacero †Palaeoloxodon sp. (Elephas sp.) – nález z panvy Ni-che-wan v Číne a nález z Džammú v Indii
  • druhy na ostrovoch v Stredomorí (všetko sú to trpasličie druhy):
    • viacero †Palaeoloxodon sp. (Elephas sp.) – jeden druh na ostrove Favignana (opis v roku 2020), jeden na ostrove Rodos, jeden na ostrove Astypalaia a jeden na ostrove Dilos
    • †Palaeoloxodon falconeri (Elephas falconeri)
    • †Palaeoloxodon mnaidrensis (Elephas mnaidrensis)
    • †Palaeoloxodon melitensis (Elephas melitensis) – alternatívne zaraďovaný do druhu Elephas falconeri alebo do druhu Elephas mnaidrensis
    • †Palaeoloxodon cephallonicus (Elephas cephallonicus) – opis v roku 2018, alternatívne zaraďovaný do druhu Palaeoloxodon antiquus
    • †Palaeoloxodon lomolinoi (Elephas lomolinoi) – opis v roku 2014
    • †Palaeoloxodon tiliensis (Elephas tiliensis) – opis v roku 2007
    • †Palaeoloxodon creutzburgi (Elephas creutzburgi) – alternatívne zaraďovaný do druhu Palaeoloxodon antiquus
    • †Palaeoloxodon aff. creutzburgi – slony na ostrove Kasos, opis v roku 2014
    • †Palaeoloxodon chaniensis (Elephas chaniensis) – alternatívne zaraďovaný do druhu Palaeoloxodon creutzburgi alebo staršie do druhu Palaeoloxodon antiquus (alebo ako Palaeoloxodon aff. antiquus)
    • †Palaeoloxodon cypriotes (Elephas cypriotes)
    • †Palaeoloxodon xylophagou (Elephas xylophagou) – opis v roku 2015

V (starších) textoch, v ktorých sa Palaeoloxodon chápe ako podrod rodu Loxodonta, sa samozrejme všetky uvedené rodové mená menia na Loxodonta (s príslušnou jazykovou úpravou druhového mena na ženský rod) – napr. Palaeoloxodon namadicus (či Elephas namadicus) sa mení na Loxodonta namadica (alebo niekedy nepresne Loxodonta namadicus).

V minulosti sa do taxónu Paleoloxodon niekedy zaraďovali aj nasledujúce taxóny alebo niektoré z nasledujúcich taxónov (porov. najmä Osborn 1942 a Zhang Yuping 1983):

- †Palaeoloxodon zulu (Elephas zulu, Loxodonta zulu): dnes = Loxodonta atlantica zulu alebo Loxodonta africana zulu
- †Palaeoloxodon atlanticus (Elephas atlanticus): dnes = Loxodonta atlanticus
-†Palaeoloxodon andrewsi: dnes patrí do druhu Mammuthus subplanifrons
-†Palaeoloxodon protomammonteus (Elephas protomammonteus): dnes = Mammuthus protomammonteus (pričom Mammuthus protomammonteus sa niekedy zaraďuje pod Mammuthus trogontherii)
-†Palaeoloxodon meridionalis (Elephas meridionalis): dnes = Mammuthus meridionalis
-†Palaeoloxodon pingliangensis: dnes patrí do druhu Mammuthus meridionalis
-†Palaeoloxodon youheensis (Elephas youheensis, Mammuthus youheensis): dnes patrí do druhu Mammuthus rumanus
-†Palaeoloxodon tokunagai: dnes patrí do druhu Mammuthus trogontherii
-(†) Paleoloxodon buski (Elephas maximus buski): podľa novších zistení ide o obyčajného moderného (teda nie fosílneho) slona ázijského (Elephas maximus)
-†Palaeoloxodon lamarmorae (Elephas lamarmorae) (písané aj: lamarmorai): dnes = Mammuthus lamarmorai
-†Palaeoloxodon creticus (Elephas creticus): dnes = Mammuthus creticus
-†Palaeoloxodon hysudrindicus (Elephas hysudrindicus): dnes už len v podobe Elephas hysudrindicus

Zdroje vnútornej systematiky: [16][11][17][18][2][19][3][20][9][21][22][23][12][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33][34][35][36][37][38][39][40][41][42][43][44][45]

Referencie
  1. Lister, Adrian.Ecological Interactions of elephantids in Pleistocene Eurasia: Palaeoloxodon and Mammuthus. 2004 + pozri zdroje uvedené v kapitole Systematika
  2. OSBORN, H. F. Proboscidea. Volume II. New York. 1942 (väčšina strán knihy)
  3. SHOSHANI, Jeheskel; TASSY, Pascal. The Proboscidea (Evolution and Palaeoecology of Elephants and Their Relatives). [s.l.] : Oxford University Press, 1996. 472 s. ISBN 978-0-19-854652-8. S. kap. 1, 18, 22, 23 a Appendix.
  4. Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 504.
  5. CARROLL, R. L. Vertebrate paleontology and evolution. 1988, S. 646
  6. Grzimek, B. ed. Het leven der dieren XII. Utrecht: Uitgeverij Het Spectrum, 1973.
  7. ADAM, K. D. Die Bedeutung der pleistozänen Säugetier-Faunen Mitteleuropas für die Geschichte des Eiszeitalters. 1961 (Poznámka: Obrázok označený Tabelle 1 je uvedený aj Encyklopédii archeológie od vyd. Obzor z roku 1986 na S. 700)
  8. SIMPSON, G. G. The principles of classification and a classification of mammals. 1945, S. 134
  9. TODD, N. E. New Phylogenetic Analysis of the Family Elephantidae Based on Cranial-Dental Morphology. In: THE ANATOMICAL RECORD 293:74–90 (2010)
  10. Meyer M, Palkopoulou E, Baleka S, et al. Palaeogenomes of Eurasian straight-tusked elephants challenge the current view of elephant evolution. Elife. 2017;6:e25413. Published 2017 Jun 6. doi:10.7554/eLife.25413
  11. PALKOPOULOU, E. et al. Genomic history of extinct and living elephantids. In: Proceedings of the National Academy of Sciences Mar 2018, 115 (11) E2566-E2574; DOI: 10.1073/pnas.1720554115
  12. Manthi, F.K., Sanders, W.J., Plavcan, J.M. et al. Late Middle Pleistocene Elephants from Natodomeri, Kenya and the Disappearance of Elephas (Proboscidea, Mammalia) in Africa. J Mammal Evol 27, 483–495 (2020). https://doi.org/10.1007/s10914-019-09474-9
  13. KRŠÁK P. ed. Ottov historický atlas Slovensko. 2009. S. 21
  14. BÁRTA, Juraj. Slovensko v staršej a strednej dobe kamennej. [s.l.] : Vydavatel'stvo Slovenskej akadémie vied, 1965. 230 s. S. 13.
  15. Kvartér
  16. A. Athanassiou, A. A. E. van der Geer, and G. A. Lyras. 2019. Pleistocene insular Proboscidea of the Eastern Mediterranean: A review and update. Quaternary Science Reviews 218:306-321
  17. Larramendi, A., Zhang, H., Palombo, M. R., & Ferretti, M. P. (2020). The evolution of Palaeoloxodon skull structure: Disentangling phylogenetic, sexually dimorphic, ontogenetic, and allometric morphological signals. Quaternary Science Reviews, 229, 106090. doi:10.1016/j.quascirev.2019.106090
  18. AVERY, D. Margaret. A Fossil History of Southern African Land Mammals. [s.l.] : Cambridge University Press, 2019. 324 s. Dostupné online. ISBN 978-1-108-48088-8. S. 75.
  19. Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 504.
  20. GILBERT, W. Henry; ASFAW, Berhane. Homo Erectus (Pleistocene Evidence from the Middle Awash, Ethiopia). [s.l.] : University of California Press, 2008. 458 s. ISBN 978-0-520-25120-5. S. kapitola Elephantidae.
  21. MADE, J. van der. The evolution of the elephants and their relative. 2010
  22. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-11-12]. Dostupné online.
  24. Tong, Haowen & Patou-Mathis, M., 2003 - Mammoth and other proboscideans in China during theLate Pleistocene - in: Reumer, J.W.F., De Vos, J. & Mol, D. (eds.) - ADVANCES INMAMMOTHRESEARCH(Proceedings of the Second International Mammoth Conference, Rotterdam, May 16-20 1999) - DEINSEA 9: 421-428 [ISSN 0923-9308] Published 24 May 2003
  25. PUSHKINA, Diana. The Pleistocene easternmost distribution in Eurasia of the species associated with the Eemian Palaeoloxodon antiquus assemblage. Mammal Review. 37. 2007. 224-245.
  26. PALOMBO, M. R. Endemic elephants of the Mediterranean Islands:knowledge, problems and perspectives. In: The World of Elephants - International Congress, Rome 2001
  27. Alexandra van der Geer; LYRAS, George; John de Vos; DERMITZAKIS, Michael. Evolution of Island Mammals (Adaptation and Extinction of Placental Mammals on Islands). [s.l.] : John Wiley & Sons, 2011. 496 s. ISBN 978-1-4443-9128-2. S. 84-85, 223.
  28. FORONOVA, I. Elephants of genus Palaeoloxodon (Mammalia, Proboscidea) in quaternary faunas of Siberia. In: MONIER, J.-L. et al. Differences and similarities in Quaternary Stratigraphy between Atlantic and continental Europe. 2008 S. 59
  29. VANGENGEIM et al. Mlekopitajuščie Eoplejstocena zapadnogo Zabalkajľa. Moskva: Nauka, 1966 . S. 57
  30. T. Tshen, Lim.. Quaternary Elephas fossils from peninsular Malaysia: Historical overview and new material. Raffles Bulletin of Zoology. 2013. 139-153.
  31. PALOMBO, M. R. Elephas? Mammuthus? Loxodonta?The question of the true ancestor of the smallest dwarfedelephant of Sicily in: Reumer, J.W.F., De Vos, J. & Mol, D. (eds.) -ADVANCES INMAMMOTHRESEARCH(Proceedings of the Second International MammothConference, Rotterdam, May 16-20 1999) - DEINSEA 9: 273-291 [ISSN 0923-9308] Published 24May 2003
  32. Norihisa Inuzuka: Reexamination of the Tabata Specimen of Palaeoloxodon naumanii with its historical review. In: EarthScience (Chikyu Kagaku), vol. 54, 231-251･2000
  33. Sen, Sevket. A review of the Pleistocene dwarfed elephants from the Aegean islands, and their paleogeographic context. Fossil Imprint. 73. 76-92. 10.2478/if-2017-0004. 2017
  34. abstrakt článku Chuan-Kun Ho et al. Systematic Description and Classification of Late Pleistocene Palaeoloxodon. 2000
  35. Liu Jialung: Palaeoloxodon from Huaiyuan District, Northern Part of Anhwei. In: Vertebrata Palasiatica. Č. 4 1977
  36. FRIANT, M. Les Proboscidiens Quaternairesde l'Europe occidentale - Caracteres et diagnose anatomiques des Elephants loxodontes et polydiscodontes. In: Vierteljahrsschrift der Naturforschenden Gesellschaft in Zürich 1959
  37. Zhang Yuping, Zong Guanfu. Genus Palaeoloxodon of China. In: Vertebrata Palasiatica, č. 4, Oct. 1983
  38. WEI Guang-biao et al. Pliocene and Early Pleistocene Primitive Mammoths of Northern China: Their revised taxonomy, biostratigraphy and evolution. In: Journal of Geosciences, Osaka City University Vol. 49, Art. 5, p.59-101, March,2006
  39. Brook, George & Cherkinsky, Alexander & Marais, Eugene & Todd, Nancy. (2014). Rare elephant molar ( Loxodonta africana zulu ) from the Windhoek Spring Deposit, Namibia. Transactions of the Royal Society of South Africa. 69. 145-150. 10.1080/0035919X.2014.936329.
  40. Kitagawa, H., Takahashi, K., Baba, R., 2014. Taxonomic revision of the Japanese Middle Pleistocene Mammuthus (M. protomammonteus), with a new observation method for fossil elephant molars using X-ray computed tomography. Abstract Book of the VIth International Conference on Mammoths and their Relatives. S.A.S.G., Special Volume 102: 86
  41. Maria Rita Palombo, Fabrizio Antonioli, Carolina Di Patti, Lo Presti Valeria & Matthew E. Scarborough (2020) Was the dwarfed Palaeoloxodon from Favignana Island the last endemic Pleistocene elephant from the western Mediterranean islands?, Historical Biology, DOI: 10.1080/08912963.2020.1772251
  42. ZHANG, Wentang; Pei-ji Chen; PALMER, Allison R.. Biostratigraphy of China. [s.l.] : Elsevier, 2003. 599 s. ISBN 978-7-03011314-6. S. 587.
  43. Geer, Alexandra van der & Van den Bergh, Gert & Lyras, George & Wibowo, Unggul & Due, Rokus & Setiyabudi, Erick & Drinia, Hara. (2016). The effect of area and isolation on insular dwarf proboscideans. Journal of Biogeography. 43. 10.1111/jbi.12743.
  44. Van den Bergh, Gert. (1999). The Late Neogene elephantoid-bearing faunas of Indonesia and their palaeozoogeographic implications: A study of the terrestrial faunal succession of Sulawesi, Flores and Java, including evidence for early hominid dispersal east of Wallace's Line. Scripta Geologica. 117. 1-388. S. 245, 335
  45. Keiichi Takahashi and Kensuke Yasui "Taxonomic Invalidity of Busk's Elephant (Elephas maximus buski Matsumoto, 1927) demonstrated by AMS 14C dating," Paleontological Research 21(2), 195-202, (1 April 2017). https://doi.org/10.2517/2016PR024
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.