Meteor
Meteor alebo zriedkavo lietavica je pomenovanie pre viditeľný jav v atmosfére, ktorý vzniká preletom meteoroidu zemskou atmosférou (alebo atmosférou iného telesa). Na nočnej oblohe sa prejavuje ako rýchly prelet svietiaceho objektu, preto je tiež známy ako padajúca hviezda.
Jasná svietivosť meteoru je dôsledkom teploty vyprodukovanej vstupom do atmosféry. Priemerne jasný meteor má jasnosť približne 0 až 3 magnitúdy. Tá zodpovedá veľkosti špendlíkovej hlavičky (pre najrýchlejšie meteoroidy kometárneho pôvodu) až po veľkosť malej lopty (najpomalšie meteoroidy zložené zo železa). Veľmi jasné meteory, jasnejšie ako zdanlivá magnitúda Venuše, sú označované aj ako bolidy.
Meteory sa často združujú do meteorických rojov. Rýchlosť, ktorou preletí meteor atmosférou, je niekde medzi 10 až 70 kilometrov za sekundu. Kinetická energia čiastočky s hmotnosťou 1 gram (guľôčka priemeru 1-2 milimetre) je rovnaká ako energia Trabantu drviaceho objekt (napríklad stena), do ktorého vrazil rýchlosťou okolo 100 kilometrov za hodinu. [chýba zdroj] Väčšina meteoroidov sa preto v atmosfére vyparí, teplota samotného telieska dosahuje tisíce až desaťtisíce stupňov Celzia. Proces zániku meteoroidov sa nazýva ablácia.
Ak sa nejaká časť meteoroidu nerozpadne pri prelete cez atmosféru a dopadne na povrch, nazýva sa meteorit. Pri dopade meteoroidu (alebo iného objektu) na Zem, vzniká zvyčajne v mieste dopadu (impaktný) kráter.
Roztavený terestriálny materiál "vyvrhnutý" pri vytvorení krátera môže vychladnúť a stuhnúť na objekt známy ako tektit.
Poznámka: Slovo meteor označuje v meteorológii akýkoľvek jav v atmosfére. Napríklad pre dážď alebo sneh sa používa slovo hydrometeor.
Pôvod meteorov
Väčšina meteorov pochádza z kometárnych častí, ktoré sú pre ich (z veľkej časti ľadový) obsah veľmi krehké. Ich priemerná hustota je menšia než hustota vody. Materiál, z ktorého sa kométa skladá, je taký krehký, že by ho bolo možné mrviť v rukách.
