Paavo Haavikko
Paavo Juhani Haavikko (* 25. január 1931, Helsinki, Fínsko – † 6. október 2008, Helsinki) bol fínsky básnik a dramatik modernizmu päťdesiatych rokov 20. storočia. Je považovaný za jedného z najlepších fínskych spisovateľov. V roku 1984 získal Neustadtskú medzinárodnú cenu za literatúru a v roku 1993 zase Nordickú cenu Švédskej akadémie za literatúru (Nordic prize of the Swedish Academy). Od roku 1989 bol vlastníkom a riaditeľom nakladateľstva Art House.
| Paavo Juhani Haavikko | |||
 fínsky spisovateľ | |||
| Narodenie | 25. január 1931 Helsinki, Fínsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 6. október 2008 (77 rokov) Helsinki, Fínsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Po skončení štúdií a základnej vojenskej služby v roku 1951 začal pracovať ako realitný maklér. Popri tejto práci sa začal po víkendoch zaoberať literatúrou. Paavo Haavikko bol presvedčený, že človek, ktorý sa venuje výlučne literárnej činnosti a nemá ďalšie zamestnanie, stráca spojenie s realitou. Tento jeho postoj je badateľný aj v jeho poézii, kde je autor akoby priamo v dianí a nie je len pasívnym divákom. Koncom šesťdesiatych rokov sa stáva literárnym redaktorom v nakladateľstve Otava a literárnym konzultantom viacerých tlačiarní.
V roku 1955 sa oženil so spisovateľkou a poetkou Marjou-Liisou Vartio, ktorá ale po jedenástich rokoch manželstva umiera. Jeho druhou ženou sa roku 1971 stala literárna historička Ritva Rainio Hanhineva.
Dielo
Napísal niekoľko básnických zbierok, románov, divadelných, rozhlasových a televíznych hier, a taktiež napísal aj niekoľko diel literatúry faktu.
Patrí do generácie básnikov, ktorý priniesli do Fínska v päťdesiatych rokoch modernistickú revolúciu. Taktiež vo Fínsku v roku 1958 predstavil absurdnú drámu svojou hrou Münchhausen.[1]
Debutoval v roku 1951 knihou Tiet etäisyyksiin (prekl.: Cesty do diaľok). Svoj debut vydal po odchode z Helsinskej univerzity. V zbierke sa ale nachádzali aj básne z jeho študentských čias (najstaršie z roku 1949).
Celá jeho raná tvorba je zavŕšená zbierkou Talvipalatsi (prekl.: Zimný palác). Táto zbierka je považovaná za najvýznamnejšiu metapoetickú zbierku fínskej literatúry z povojnového obdobia.[2] Jeho raná tvorba sa vymyká fínskej literárnej tradícii tým, že autor nepoužíva tradičné básnické formy; používa nový jazyk, rytmus a voľnú juxtapozíciu. Paavo Haavikko sa zo začiatku zaoberá metafyzickými otázkami: vzťah medzi literárnou tradíciou a novou poéziou, proces tvorby, jazyk. Spočiatku bola jeho tvorba považovaná za zvláštnu, ale dnes je klasickou súčasťou fínskej literatúry.
Ďalšiu básnickú zbierku Puut, kaikki heidän vihreytensä (prekl.: Stromy, všetka ich zeleň) vydáva Paavo Haavikko až v roku 1966. Zbierka sa vyznačuje veľkou kritikou nedávnej fínskej histórie, kedy sa autor zaoberá úlohou Fínska v 2. svetovej vojne. S poéziou pokračuje aj po jej vydaní, ale začína písať tiež beletriu a literatúru faktu. Jeho zbierky básní boli preložené do 12 jazykov.
Haavikkovým prvým románom je Yksityisiä asioita (prekl.: Súkromné obavy), v ktorom sa zaoberá kritikou sociálnych, politických pomerov a egoizmu. V knihe sa tiež stavia proti totalitným ideológiám.
Počas celej svojej tvorby sa v jeho dielach objavuje opakovane motív histórie. Často používa historické udalosti alebo osobnosti na to, aby reflektoval prítomnosť. Najviac viditeľné je to v jeho drámach, napr.: Kuningas lähtee Ranskaan (prekl.: Kráľ ide do Francúzska), ktorá bola námetom na rovnomennú operu od Aulisa Saallinena. Historický námet je zrejmý aj v zbierkach básní, napr.: Synnnyinmaa (prekl.: Domovina) sa zaoberá kritickým pohľadom na fínsku históriu; Lehdet lehtiä (prekl.: Listy listov) zase popisuje Zimnú vojnu proti ZSSR cez memoáre ministra obrany.[2]
Ďalšou z tém diel Paava Haavikka bol fínsky folklór, o ktorom píše v diele Kaksikymmentä ja yksi (prekl.: Dvadsať a jeden). Píše tu o čarovnom mlynčeku Sampo. Motív folklóru z Kalevala je použitý v televíznej hre Rauta-aika (prekl.: Doba železná) a postavy z tohto eposu vystupujú v románe Kullervon tarina (prekl.: Kullervov príbeh). Prepojenie folklóru a fínskej histórie môžeme vidieť v hre Agricola ja kettu (prekl.: Agricola a líška).
V osemdesiatych rokoch Paavo Haavikko pokračuje v písaní poézie, ale aj hier a aforizmov, napr.: Puhua, vastata, opettaa (prekl.: Hovoriť, odpovedať, učiť), "kde sa zastáva drobných podnikateľov proti byrokracii moci a bezohľadnosti veľkých spoločností."[2]. V tomto období ostáva verný námetom z histórie, ale tiež používa námety z literatúry, politiky, či ekonomiky.
Haavikko bol známy svojím skepticizmom, realizmom a pesimizmom voči svetu.[1]
Zoznam diel
Zbierky básní
- Tiet etäisyyksiin (1951)
- Tuuliöinä (1953)
- Synnyinmaa (1955)
- Lehdet lehtiä (1958)
- Talvipalatsi (1959)
- Puut, kaikki heidän vihreytensä (1966)
- Neljätoista hallitsijaa (1970)
- Runoja matkalta salmen ylitse (1973)
- Kaksikymmentä ja yksi (1974)
- Viiniä, kirjoitusta (1976)
- Toukokuu, ikuinen (1988)
- Rakkaudesta ja kuolemasta (1989)
- Talvirunoja (1990)
- Puiden ylivertaisuudesta (1993)
- Prosperon runot (2001)
Próza
- Yksityisiä asioita: román (1960)
- Toinen taivas ja maa: román (1961)
- Vuodet: román (1962)
- Lasi Claudius Civiliksen salaliittolaisten pöydällä: tri novely (1964)
- Barr-niminen mies: román (1976)
- Rauta-aika (1982)
- Erään opportunistin iltapäivä (1988)
- Fleurin koulusyksy (1992)
- Anastasia ja minä (1994)
- Yksityisiä asioita (1995)
- Fantastisia kertomuksia: Proosa 1976–1995 (1996)
- Pahin ja paras: román (1996)
- Mustat kantarellit: tri novely (2004)
Hry
- Münchausen; Nuket (1960)
- Ylilääkäri (1968)
- Soitannollinen ilta Viipurissa 1918 (1978)
- Viisi pientä draamallista tekstiä (1981)
- Kullervon tarina (1982)
- Sulka: 12 näytelmää (1997)
- Sulka (1973)
- Ratsumies (1974)
- Kuningas lähtee Ranskaan (1974)
- Harald Pitkäikäinen (1974)
- Agricola ja kettu (1968)
- Kuningas Harald, jäähyväiset (1978)
- Kaisa ja Otto (1976)
- Herra Östanskog (1981)
- Ne vahvimmat miehet ei ehjiksi jää (1976)
- Naismetsä (1981)
- Englantilainen tarina (1990)
- Anastasia ja minä (1994)
- Airo ja Brita (1999)
- Hitlerin sateenvarjo (2004)
Aforizmy
- Puhua, vastata, opettaa (1972)
- Ikuisen rauhan aika (1981)
- Pimeys (1984)
- Näkyväistä maailmaa: Aforistiset sarjat 1972–1984 (1985)
- Puhua, vastata, opettaa (1972)
- Puolustuspuhe (1977)
- Ikuisen rauhan aika (1981)
- Pimeys (1984)
- Rahasta (1973)
- Kansalaisvapaudesta (1989)
- Käytännön metafysiikka (2001)
Memoáre
- Ihmisen ääni (1977)
- Yritys omaksikuvaksi (1987)
- Vuosien aurinkoiset varjot (1994)
- Prospero: Muistelmat vuosilta 1967–1995 (1995)
- Kahden vuoden päiväkirja: Muistiinmerkittyä vuosilta 1995–1998 (2001)
História
- Kansakunnan linja: Kommentteja erään tuntemattoman kansan tuntemattomaan historiaan 1904–1990. Laajennettu laitos, 1. laitos 1977 (1990)
- Nuijasota: Sisällissodan vuodet 1596–1599 (1996)
- Suuri keinottelu: Pariisin maailmannäyttelystä Tarton rauhaan (1997)
- Päämaja – Suomen hovi. 4. korjattu painos (1. painos 1999) (2007)
Preklad do slovenčiny
- Cesta známou rečou, Paavo Haavikko; Slovenský spisovateľ: 1980
Literatúra
- Slovník severských spisovatelů, Dagmar Hartlová a kol., Libri: 2001
Referencie
- Enotes, Paavo Haavikko (online 11.1.2015)
- Slovník severských spisovatelů, Dagmar Hartlová a kol., Libri: 2001
Externé odkazy
- Encyclopedia of World Poetry, 1900 to the Present, Paavo Haavikko (online 11.1.2015)
- Neustadt prize, 1984 – Paavo Haavikko (online 11.1.2015)
- Kirjasto, Paavo Haavikko (online 12.1.2015)
- Biografiakeskus, Paavo Haavikko (1931 – 2008) (online 12.1.2015)
- Neustadt prize, 1984 – Paavo Haavikko (online 12.1.2015)