Pľúcne zatienenie

Pľúcne zatienenie alebo pľúcna opacita je termín používaný v rádiológii hrudníka. Je definované ako oblasť, ktorá výraznejšie absorbuje rtg lúče a preto je na rtg snímke hrudníka sýtejšie ako jej okolie.[1] Termín „zatienenie“ sa používa v súvislosti s rtg snímkami hrudníka, termín „opacita“ je používaný okrem rtg snímok i pri popise vyšetrení počítačovou tomografiou.

Na predozadnej snímke hrudníka je zatienenie/opacita pomerne ľahko detegovateľné pri vzájomnom porovnaní pravej a ľavej strany hrudníka. Niektoré však môžu byť veľmi nenápadné a ich odhalenie vyžaduje pozornú systematickú analýzu rtg snímky. Stupeň viditeľnosti zatienení závisí aj od ich polohy vzhľadom na smer priebehu rtg lúča – napríklad malý plošný infiltrát prebiehajúci kolmo na rtg lúč nemusí byť viditeľný, ten istý infiltrát v smere priebehu lúča viditeľný je.

Pľúcne zatienenia sú vzhľadovo značne variabilné, pričom medzi jednotlivými typmi nie sú ostré hranice. Napriek tomu má ich tvarová charakteristika značný diferenciálne diagnostický význam.