Pápak

Pápak (zomrel okolo 213 po Kr.) bol veľkňaz Anáhitina chrámu v meste Istachr (Irán) a zhruba od roku 205/206 jeden z lokálnych kráľov v Partskej ríši.

Jeho otcom bol pravdepodobne Sásán, pôsobiaci aj ako kňaz v Istachre, matkou Dénak, ktorá pochádzala z rodu Bázrangíovcov. Pápak mal mnohých synov, z ktorých najvýznamnejší je Ardašír, zakladateľ Novoperzskej ríše a sásánovskej kráľovskej dynastie.

O Pápakovom živote je známych len málo správ a aj tie sú sčasti rozporuplné. Väčšinou sa usudzuje, že po smrti svojho otca Sásána zastával nejaký čas funkciu Anáhitina kňaza v Istachre a okolo roku 205/206 zorganizoval vzburu proti príbuznému svojej matky, istachrskému kráľovi Gózihrovi. Ten bol v bitke porazený a zabitý, čo Pápaka vynieslo na stachrský trón. Ak máme veriť kronikárovi Tabarímu, konal Pápak na podnet svojho syna Ardašíra, ktorý si už sám vybudoval malé panstvo v okrsku Dárábgerd (Daráb) juhovýchodne od Šírázu.

Pápak po úspešnom prevrate istý čas upevňoval svoju pozíciu v Istachre, a keď sa cítil dostatočne silný, obrátil sa na partského veľkokráľa Artabana IV. s prosbou, aby Gózihrov trón udelil jeho druhému synovi Šápúrovi – tým by prevrat fakticky legalizoval. Artabanos však namiesto toho označil Pápaka a Ardašíra za povstalcov a odmietol žiadosti vyhovieť. Zhruba okolo roku 213 Pápak zomrel a spor zostal nevyriešený. Vládu v Istachre po ňom prevzal jeho syn Šápúr.