Oxidačné číslo

Oxidačné číslo, mocenstvo alebo oxidačný stupeň, alebo oxidačný stav je veličina, vyjadrujúca skutočný náboj častice v jednotkách elementárneho náboja (napr. katión Rb+ má oxidačné číslo I), príp. hypotetický náboj atómu viazaného v zlúčenine. Hypotetický náboj sa určí tak, že sa väzbové elektróny zdieľané dvojicou viazaných atómov priradia elektronegatívnejšiemu atómu z dvojice (napr. hliník v oxide hlinitom má oxidačné číslo III a kyslík -II - Al2IIIO3-II). Taktiež je možné priradiť oxidačné číslo aj skupine atómov (napr. fosforečnanový anión PO43- má oxidačné číslo -III).

Oxidačné číslo nie je skutočná fyzikálna veličina, slúži len ako pomôcka (hlavne) pri tvorbe názvoslovia anorganických zlúčenín. Jeho hodnota sa zapisuje rímskymi číslicami ako horný index napravo od atómu (resp. skupiny atómov) a pohybuje sa v intervale od -IV do VIII, v prípade skupiny atómov aj viac - napr. X pre skupinu (S4)X v tetrationanovom anióne S4O62-.

Pravidlá stanovenia oxidačného čísla

Pre stanovenie oxidačných čísel v časticiach (látkach) treba vychádzať z hodnôt elektronegativít jednotlivých prvkov, zo vzorca a z definície, že súčet oxidačných čísel jednotlivých atómov častice (látky) sa rovná celkovému náboju častice (látky). Pre určenie hodnoty oxidačného čísla ďalej platia nasledovné pravidlá (skôr uvedené pravidlo je nadradené neskôr uvedenému):

  1. v prvkoch je hodnota oxidačného čísla rovná 0,
  2. atóm fluóru v zlúčeninách má hodnotu oxidačného čísla vždy -I,
  3. oxidačné číslo alkalických kovov je vždy I,
  4. oxidačné číslo kovov alkalických zemín, berýlia, horčíka, kadmia a zinku je vždy II,
  5. vodík má oxidačné číslo I, ak je viazaný s nekovom, príp. polokovom, ak je však viazaný s kovom, má oxidačné číslo -I,
  6. kyslík má v zlúčeninách oxidačné číslo -II, výnimku tvoria peroxidy (O2)-II, hyperoxidy (O2)-I, ozonidy (O3)-I a zlúčeniny kyslíka s fluórom.

Prípony oxidačných čísel
Oxidačné číslo Prípona
I -ný
II -natý
III -itý
IV -ičitý
V -ičný / -ečný
VI -ový
VII -istý
VIII -ičelý
IX -utý1

Poznámky

^1  zatiaľ ide iba o návrh[1]

Zdroj
  • Šima, J., Koman M., Kotočová A., Segľa P., Tatarko M., Valigura D., a kol. Anorganická chémia, Vydavateľstvo STU Bratislava, 2006
  1. Galamboš Michal; Tatiersky Jozef; Rosskopfová Oľga; Kufčáková Jana. Názvoslovie anorganických látok. Bratislava : [s.n.], 2011. 162 s. ISBN 978-80-223-2966-8.
Chemický portál
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.