Osman II.

	Osman II.; عثمان ثانى
	16. sultán Osmanskej ríše
Panovanie
Dynastia	Osmanská dynastia
Panovanie	26. február 1618 – 20. máj 1622
Predchodca	Mustafa I.
Nástupca	Mustafa I.
Biografické údaje
Narodenie	3. november 1604; Konštantínopol, Osmanská ríša
Úmrtie	20. máj 1622 (17 rokov); Konštantínopol, Osmanská ríša
Rodina
Manželka	Ayşe Sultán; Akile Hatun
Potomstvo	Şehzade Ömer
Otec	Ahmed I.
Matka	Mahfiruz Hatun
Odkazy
	Osman II.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Osman II. (osm. tur. عثمان ثانى; po turecky známy ako Genç Osman – Osman Mladý; * 3. november 1604, Konštantínopol, Osmanská ríša – † 20. máj 1622, Konštantínopol, Osmanská ríša) bol sultán v Osmanskej ríši od roku 1618 až do svojej smrti 20. mája 1622.

Mladosť

Osman II. sa narodil v paláci Topkapı v Konštantínopole. Bol synom sultána Ahmeda I. a jeho konkubíny Mahfiruz Hatun. Podľa tradície mu už vo veľmi nízkom veku matka zaistila výchovu a vzdelanie. Vďaka tomu bol Osman známy ako básnik a ovládal veľa jazykov, vrátane arabčiny, perzštiny, gréčtiny, latinčiny a taliančiny.[1] Osman sa narodil jedenásť mesiacov po tom ako jeho otec Ahmed I. usadol na trón. Podľa zahraničného pozorovateľa bol Osman jeden z najkultivovanejších osmanských princov.[2]

Osman nezískal trón hneď po smrti otca, čo bolo najskôr kvôli tomu, že jeho matka nebola obľúbenou ani hlavnou konkubínou. Jeho matka v tej dobe zomrela alebo bola vyhnaná do exilu.

Vláda

Osman II. nastúpil na trón vo svojich štrnástich rokoch po tom, čo bol jeho strýko Mustafa I. zosadený. Aj cez neobvyklý nízky vek sa snažil ako vládca presadiť a po tom, čo bránil východné hranice ríše pred Safíjovcami z Perzie, podnikol výpravu do Poľska počas Moldavskej magnátskej vojny. V roku 1621 nútene podpísal mierovú dohodu s Poľskom po bitke pri Chotíne; domov do Konštantínopola sa vrátil so zahanbenými janičiarmi, ktorí ho nazývali zbabelcom. Pobúrený boli aj štátnici.

Základnú a zároveň výnimočnú slabosť mal Osman II. kvôli neprítomnosti ženskej moci v háreme. Od roku 1620 až do svojej smrti zastupovala Válide sultán obyčajná dojka. Tá sa ale nikdy nemohla vyrovnať Mustafovej matke, ktorá žila v starom paláci. Aj keď mal na svojej strane všetkých hlavných eunuchov, nemohol tým nahradiť absenciu ženy, ktorá v tomto období mala veľký význam; obzvlášť, keď bol Osman tak mladým panovníkom, neprítomnosť matky ovplyvnila dĺžku jeho vlády.[3] Podľa Piterburga nemal Osman II. ani žiadnu Haseki Sultán (konkubínu s deťmi, milenku), aj keď Pierce tvrdí, že jeho Haseki bola Ayşe Hatun. Aj keby tomu tak bolo, Ayşe by nemohla byť Válide sultán v dobe vlády svojho muža.

Smrť

Vzhľadom k protiváhe vplyvu janičiarov nechal Osman II. zavrieť ich obchody s kávou a začal plánovať vybudovanie novej a oddanejšej armády, ktorej hlavnou súčasťou mali byť anatolský sekbanovia.[4] Výsledkom tohto plánu bolo povstanie priamo v paláci, organizované janičiarmi. Tí mladého sultána uväznili vo veži Yedikule, kde bol nakoniec uškrtený. Po jeho smrti mu bolo odrezané ucho, ktoré ukázali Halime Sultán a sultánovi Mustafovi I., aby potvrdili jeho smrť a aby sa už Mustafa nemusel dlhšie báť svojho synovca. Bolo to po prvýkrát v Osmanskej histórii čo bol sultán popravený janičiarmi.[5]

Rodina

Konkubíny

Osman mal tri konkubíny:

Ayşe Sultán, jeho Haseki, neznámeho pôvodu
Žena, ktorá tvrdila, že je dcérou astrológa a vnučkou Pertev Mehmeda Pašu, neznáme meno aj pôvod
Akile Hatun (v háreme od roku 1622), dcéra Šejk-ul-Islama Mehmeda Esadullaha Efendiho

Syn

Osman mal jedného syna:

Şehzade Ömer (20. október 1621 - 5. február 1622)

V populárnej kultúre

Postava Osmana II. sa vyskytuje v tureckom televíznom seriály Muhteşem Yüzyıl: Kösem, kde ho stvárnil herec Taner Ölmez.

Referencie

SHAW, Stanford J.. Studies in Ottoman and Turkish History. Piscataway, NJ, USA : Gorgias Press, 2011-12-31. Dostupné online. ISBN 978-1-4632-3371-6.
SAKAOĞLU, Saim. Our Rector from Paris. Journal of Turkish Studies, 2011, roč. Volume 6 Issue 3, čís. 6, s. 5–7. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 1308-2140. DOI: 10.7827/turkishstudies.2681.
PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.
VATIN, Nicolas. Aux origines du pélérinage à Eyüp des sultans ottomans. Turcica, 1995-01-01, roč. 27, čís. 0, s. 91–99. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 0082-6847. DOI: 10.2143/turc.27.0.2004357.
PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Osman II.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Osman II na anglickej Wikipédii.

Vladárske tituly
Osman II. Osmanská dynastia Narodenie: 3. november 1604 Úmrtie: 20. máj 1622
Predchodca Mustafa I.	Sultán Osmanskej ríše 26. február 1618 – 20. máj 1622	Nástupca Mustafa I.
Predchodca Mustafa I.	Kalif Osmanského kalifátu 26. február 1618 – 20. máj 1622	Nástupca Mustafa I.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] SHAW, Stanford J.. Studies in Ottoman and Turkish History. Piscataway, NJ, USA : Gorgias Press, 2011-12-31. Dostupné online. ISBN 978-1-4632-3371-6.

[2] SAKAOĞLU, Saim. Our Rector from Paris. Journal of Turkish Studies, 2011, roč. Volume 6 Issue 3, čís. 6, s. 5–7. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 1308-2140. DOI: 10.7827/turkishstudies.2681.

[3] PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.

[4] VATIN, Nicolas. Aux origines du pélérinage à Eyüp des sultans ottomans. Turcica, 1995-01-01, roč. 27, čís. 0, s. 91–99. Dostupné online [cit. 2020-03-02]. ISSN 0082-6847. DOI: 10.2143/turc.27.0.2004357.

[5] PITERBERG, GABRIEL, 1955-. An Ottoman tragedy : history and historiography at play. Berkeley, CA : University of California Press, 2003. Dostupné online. ISBN 978-0-520-93005-6.