Orient
Orient najčastejšie znamená Prednú Áziu (t. j. tzv. starý Orient) a severnú Afriku a/alebo Ďaleký východ, ojedinele aj celú Áziu. Podrobnejšie o definícii pozri nižšie.
Definícia
V súčasnosti (cca. od 19. stor.) termín Orient môže mať tieto významy:
- starý Orient (v zmysle: Predná Ázia, obyčajne vrátane Egypta a obyčajne vrátane Stredného východu) a ostatná severná Afrika, v širšom zmysle vrátane Ďalekého východu (a Stredného východu, ak nie je zahrnutý už v starom Oriente)[1][2][3][4][5]
- Predná Ázia a Stredná Ázia[6]
- Levanta (Malá Ázia, Sýria, Egypt), prípadne plus severná Afrika[7][8]
- (najmä vo vzťahu k dejinám staroveku:) starý Orient (v oboch významoch)[9][10]
- (pod vplyvom anglosaských textov:) východná, južná a juhovýchodná Ázia, v širšom zmysle aj Predná Ázia (juhozápadná Ázia a Egypt)[11][9]
- v niektorých západných štátoch: okrem vyššie uvedených významov aj napr.:
- niektoré krajiny Stredozemia a krajiny juhovýchodnej Európy[12]
- Európa[13]
- východná hemisféra[13]
- všetky štáty Ázie a prípadne aj severnej (alebo ojedinele aj celej) Afriky[2][13]
- východné krajiny či národy (relatívny pojem)[14][15][13]
Historicky mal termín Orient nasledujúce významy:
- východné krajiny (relatívny pojem)[2]
- v starovekom Grécku: Perzia (keďže bola na východ od Grécka)[2]
- všetko, čo leží na východ od gréckeho sveta príp. od Itálie (najmä Predná Ázia a Egypt)[2][16]
- Východorímska ríša (Byzantská ríša)[8][4]
- diecéza Oriens (t. j. zhruba Predná Ázia, Egypt)[1]
- Levanta[4]
- oblasť ovládaná islamom (napr. aj severná Afrika, južné Španielsko a pod.)[1][8]
Prídavné meno orientálny znamená primárne týkajúci sa Orientu, východný. V kontexte filozofických disciplín prípadne humanitných disciplín znamená najčastejšie - 'čínsky', 'indický', 'japonský', 'perzský', 'islamský' alebo 'arabský' atď. [17]
Referencie
- Orient. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
- Orient. In: Pyramída.
- Orient. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 515.
- Orient In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 5. N – Q. Praha: Československý kompas, 1931. s. 394
- Orient. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
- Orient, der [online]. duden.de, [cit. 2017-07-06]. Dostupné online.
- Orient. In:Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí, 18tý díl Navary-Oživnutí. Praha: J. Otto, 1902.
- Orient in: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 15. Leipzig 1908, S. 116. dostupné online
- VON SODEN, Wolfram. The Ancient Orient (Einführung in Die Altorientalistik). [s.l.] : Wm. B. Eerdmans Publishing, 1994. 262 s. ISBN 978-0-8028-0142-5. S. 1.
- BARTL, J. et al.Dejepis pre 1. ročník gymnázií. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03504-8. S. 58
- Orient. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích x x-x. Vyd. 1. Praha: Diderot, 1999. ISBN 80-902555-2-3.
- TLFi [online]. cnrtl.fr, [cit. 2017-07-06]. Dostupné online.
- Orient. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
- Orient. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
- Orient. In: Malá československá encyklopedie 4 M – Pol. Praha: Academia, 1986.
- Orient in: SVOBODA, DrSc. Ludvík. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. S. 439
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.