Ollanta Humala

Ollanta Humala sa narodil v Lime v rodine známeho kečuánskeho právnika a politického aktivistu Isaaca Humalu, ktorý je ideologickým zakladateľom peruánskeho ľavicovo-nacionalistického hnutia Etnocacerista. Ollantov brat Antauro velil v januári 2005 niekoľkým desiatkam ozbrojencov (zväčša bývalých vojakov) z hnutia Etnocacerista, ktorý obsadili policajnú stanicu v mestečku Andahuaylas a požadovali odstúpenie prezidenta Alejandra Toleda. Akcia sa skončila smrťou niekoľkých policajtov a Antauro bol odsúdený na 25 rokov väzenia. Ollanta aktivity svojho brata odmietol a dištancoval sa od neho.

Humala v r. 1982 vstúpil do armády, kde dosiahol hodnosť podplukovníka. Na začiatku 90. rokov sa zúčastnil bojov proti maoistickej militantnej organizácii Svetlý chodník a v r. 1995 krátkej vojny medzi Peru a Ekvádorom o pohraničný región Cenepa. V októbri 2000 viedol Humala v mestečku Tacna na juhu Peru vojenskú vzburu miestnej posádky proti skorumpovanej vláde prezidenta Alberta Fujimoriho. Vzbura síce nebola úspešná, priniesla však Humalovi v Peru veľkú popularitu a po páde prezidenta Fujimoriho mu peruánsky kongres udelil pre akékoľvek stíhanie v súvislosti so vzburou amnestiu. Následne slúžil Humala do r. 2004 ako vojenský atašé v Paríži.

V r. 2005 vystúpil z armády a založil vlastnú politickú stranu s názvom Peruánska nacionalistická strana. V nasledujúcom roku vystúpil ako jej kandidát za prezidenta, pričom ho začala podporovať aj veľká centristická strana Únia za Peru. Mal povesť silného peruánskeho vlastenca a v prvom kole prezidentských volieb získal najviac hlasov (30,6%), pred druhým kolom mu však uškodili radikálne výroky jeho otca Isaaca (hoci sa Humala od nich dištancoval), ako aj tvrdá protikampaň jeho kritikov, ktorí ho označovali za ľavicovo-nacionalistického populistu. V druhom kole ho tak s náskokom 10% hlasov porazil protikandidát Alan García.

Humala kandidoval aj v nasledujúcich prezidentských voľbách v r. 2011, pričom sa opäť dostal do druhého kola, v ktorom so ziskom 51,5% hlasov porazil pravicovú kandidátku Keiko Fujimorovú (dcéru A. Fujimoriho) a stal sa tak 94. peruánskym prezidentom. Funkcie sa oficiálne ujal 28. júla 2011.

• Humalova biografia (špan.)