Odontoblast

Odontoblasty sú bunky, ktoré lemujú vnútorný povrch zuba a oddeľujú ho od dreňovej dutiny (cavum pulpae). Objavujú sa už v 17 – 18. týždni vnútromaternicového vývoja a vydržia až do smrti organizmu, pokiaľ nie sú zničené chorobami či nesprávnou starostlivosťou o ústnu dutinu. Postupne zanikajú iba tie, ktoré sa nachádzajú v v okolí hrotu koreňa zuba. Ich hlavnou biologickou funkciou je dentinogenéza – vylučovanie predentínu, z ktorého mineralizáciou vznikne zubovina (dentín) – modifikácia kostného tkaniva, ktorá neobsahuje ani kostné lamely, ani cievy.

Mikroskopický preparát tvoriaceho sa zuba s vrstvou odontoblastov, (farbenie hematoxylín-eozín).

Morfológia

Tieto ektomezenchymálne elementy sú epiteloidne usporiadané, majú vzhľad vysokých a štíhle, cylindrických buniek. Ich pretiahnuté jadro je uložené skôr v bazálnej časti cytoplazmy, zatiaľ čo z apikálneho pólu vychádza dlhý, tenký a rozvetvený cytoplazmatický výbežok, tzv. Tomesovo vlákno (lat. fibrae dentini). Jeho vnútro vystiela veľmi tenká vrstva mukopolysacharidového materiálu. Tieto vlákna radiálne a v hojnom počte prestupujú celou dentínovou matrix. Vedú malými tzv. dentínovými kanálikmi (lat. canaliculi dentis), ktoré sa na rozhraní dentínu a skloviny bohato vetvia a niekedy zasahujú až do samotnej skloviny. Na 1 mm² plochy ich pripadá 12 000 až 75 000 a spôsobujú na preparátoch zubov charakteristické radiálne žíhanie dentínu – Schregerove prúžky (lat. striae dentini alternatae). Kanáliky sú esovito prehnuté: konvexita prvého ohybu smeruje k hrotu zubného koreňa a nachádza sa bližšie k dreňovej dutine, naopak konvexita druhého ohybu je obrátená ku korunke a leží bližšie k vonkajšiemu povrchu dentínu. Priemer dentínových kanálikov na dreňovej strane dentínu dosahuje 3 – 4 mikrometre, ale na distálnych koncoch sa postupne zmenšuje. Medzi susednými výbežkami sú časté anastomózy, čiže funkčné spojenia. V cytoplazme odontoblastu sa nachádzajú vláknité mitochondrie, granulárne endoplazmatické retikulum a silne rozvinutý Golgiho aparát. Tomesove vlákna, na rozdiel od tela odontoblastu, majú len drobné mitochondrie, prakticky chýba endoplazmatické retikulum a ribozómy, ale sú bohaté na mikrotubuly a mikrofilamenty.

Tvorba dentínu

Predentín je produkovaný len časťou buniek privrátenou k dentínu. Z Golgiho aparátu sa uvoľňujú vakuoly, ktoré putujú apikálnym smerom. Ich obsah sa zahustí a potom sú tieto matrixové vezikuly exocytózou uvoľňované z odontoblastu. Obsahujú jemné kryštály hydroxyapatitu, ktoré rastú a slúžia ako kryštalizačné jadrá pre ďalšie ukladanie minerálov na okolitých kolagénových fibrilách, čím vzniká dentín. Odontoblasty, na rozdiel od osteoblastov, neležia vo vnútri dentínu v základnej hmote, ale sú v dreňovej dutine na jeho vnútornom povrchu.

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Odontoblast na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.