Odkryté mená slovenských miest a dedín

Odkryté mená slovenských miest a dedín je vedecko-popularizačná[1] publikácia lingvistu a slavistu Jána Stanislava o pôvode a vývoji názvov obcí na Slovensku a čiastočne i starých slovenských krstných mien. Hoci v nej obsiahnuté zodpovedajú poznaniu a dostupnosti prameňov v 40. rokoch, patrí k popredným dielam slovenskej onomastiky a hoci má primárne popularizačný účel, býva niekedy citovaná v odborných článkoch.

Odkryté mená slovenských miest a dedín

Obálka knihy
Autor Ján Stanislav
Pôvodný jazyk slovenčina
Krajina vydania ČSR
Nakladateľstvo originálneho vydania Nakladateľstvo Dr. J. Orlovského
Dátum 1. vydania originálu marec 1947

Pôvodne bola vydaná v rámci edície Vlastivedná séria[pozn 1] v mäkkej väzbe Nakladateľstvom Dr. J. Orlovského na Urbánkovej 13 v Bratislave a vytlačená v rožňavskej Kníhtlačiarni „Grafika“ v marci 1947. Vydanie bolo rozobraté v krátkom čase.[2] Druhé vydanie publikovala Matica slovenská v roku 2008 v pevnej väzbe (zodpovedná redaktorka: Juliana Krébsová).[3]

Koncepcia

Po predslove (s. 5-8) nasleduje výpis vybraných názvov obcí, usporiadaných abecedne, pričom uvádza aj maďarské a nemecké názvy. Napr.:

Bracovce, maď. Berettö, v Zemplínskej stol.: Berethey 1349, Berethe 1434, 1467, pôvodne z os. m. *Bratej, v sloven. po odsunutí -ěj a zmene ť v c, ktorá je tu známa, je dnešný tvar. Maď. forma je z tvaru na -ěj. Porov. čes. Bratřejov a i.[4]

V poslednej kapitole „Zo starých slovenských osobných (krstných) mien“ (s. 75-82) sa Ján Stanislav na prvých dvoch a štvrť strane venuje menám z 9. storočia, následne v podkapitole „Mená z XII. a XIII. storočia“ (s. 78-82) uvádza genézu ďalších slovenských mien, vrátane mien prevzatých z byzantskej a latinskej oblasti. Tento stručný náčrt je jeho čiastkovým výstupom výskumu listín. Autora k uvedeniu kapitoly podľa vlastných slov viedli otázky verejnosti aké sú typické slovenské mená, ktoré by mohli vybrať deťom, a preto zahrnul najmä mená, ktoré „môžu vyhovovať aj dnešnému Slovákovi.“[5] Tiež ale na záver spomína: „Naši spisovatelia a básnici ma neraz žiadali, aby som im podal soznam starých slovenských mien, aby ich mohli použiť vo svojich literárnych dielach. Tu ich teda majú. Keď vyjdú spomenuté moje diela, budú ich mať k dispozícii ešte viac.“[6]

Ako je spomenuté v predslove publikácie, autor využil resp. v knihe cituje aj viaceré odborné publikácie:[7]

  • Šmilauer, Vladimír (1932), Vodopis starého Slovenska, Práce Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislave, sv. 9, Praha; Bratislava: Učené společnosti Šafaříkovy, OCLC 447199972, 564 s. – v publikácii uvádzané pod skratkou Šm.
  • Melich, János (1929), A honfoglaláskort Magyarország, Budapest: MTA, 434 o. (v publikácii uvádzané pod skratkou Šm.)
  • Kniezsa, István (1938), Ungarns Völkerschaften im IX. Jahrhundert, Budapest: Hauptkommissionär Edmund Stemmer Verlagsbuchhandlung, OCLC 12929852, 171 S. (v publikácii uvádzané pod skratkou AECO)
  • Beranek, Franz J. (1941), Die deutsche Bestedlung des Pressburger GrossgausSeiten, 1 Kt. vergriffen, München: M. Schick, OCLC 19035741, 91 S. (v publikácii uvádzané pod skratkou Beranek)
  • Bálint, Illa, ed. (1944), Gömör megye, II., Budapest: Magyar Tudományos Akad. Kiadása, OCLC 832286726, 622 o.
  • Gömör megye, III., Budapest: Magyar Tudományos Akad. Kiadása, 1946, OCLC 832286735, 355 o.
  • Šikura, Ján Št. (1944), Miestopisné dejiny Turca, III., Bratislava: Slovenská akadémia vied a umení, OCLC 13036352, 162 s.

Poznámky
  1. V tiráži uvedené aj ako Vlastivedná knižnica

Referencie
  1. Stanislav 1947, s. 7-8. „Táto knižočka je populárna. Určujem ju pre tých, ktorí nie sú jazykovedcami, ktorých však vysvetľovanie miestnych mien zaujíma. [...] Chceme teda neodborníka populárne uviesť do vedeckého spôsobu vysvetľovania miestnych mien.“
  2. STANISLAV, Ivan. Život v slove : rozprávanie o profesorovi Jánovi Stanislavovi. 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1987. S. 126.
  3. Čelková 2009
  4. Stanislav 1947, s. 13
  5. Stanislav 1947, s. 75
  6. Stanislav 1947, s. 82
  7. Stanislav 1947, s. 8

Literatúra
Recenzie
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.