Obchodný dom a hotel Kyjev

Prior na Kamennom námestí v Bratislave, otvorený 20. novembra 1968 sa stal prvým plnesortimentným obchodným domom v bývalom Československu.

Stavba stála 100 miliónov korún. 350 predavačov ponúkalo široké spektrum tovarov (okrem motorových vozidiel a nábytku) ale aj rôzne služby, napríklad strihovú, zásielkovú, elektroservisnú, kľúčovú, informačnú atď.[2]

Značka Prior potom reprezentovala nielen tento obchodný dom ale celý reťazec takýchto nákupných centier v bývalej federácii (pozri Prior, obchodné domy). Len v Čechách a na Morave ich vyrástlo postupne 22 a riadilo ich generálne riaditeľstvo v Bratislave, prvé v rezorte obchodu. Bolo to jediné generálne riaditeľstvo riadené z Bratislavy.[2]

Komplex OD PRIOR si zasluhuje pozornosť aj pre svoje konštrukčné riešenie. Po prvý raz na Slovensku sa tu uplatnili veľkorozponové konštrukcie (monolitický skelet 9 x 9 m s trojuholníkovým konštrukčným pólom 60°).

Ďalšie, vtedy unikátne riešenia: [1]

• Eskalátory – prvé pohyblivé schody na Slovensku[1] s kapacitou 6000 ľudí za hodinu[2]
• Zasúvacie dvere – sklenené dvere so vzduchovou clonou sa dali úplne zasunúť do nižšieho poschodia[1]
• Zvonkohra – dvanásť zvonov pod hodinami na bočnej fasáde z autorskej dielne Jaroslava Kočiša[1]
• Najväčšia celková predajná plocha 12 000 m² (vrátane spojovacej budovy)

Komplex je dôstojnou protiváhou už skôr vybudovanej slovenskej moderny (bývalé Družstevné domy prof. E. Belluša, polyfunkčný dom Manderla Ch. Ludwiga, Tvarožkova Sporiteľňa so zavesenou fasádou).

Pri stavbe obchodného domu a hotela Kyjev v Bratislave sa neskoromoderná kreativita autora sústredila na hranolové objemy – z trojice takýchto objemov vytvoril nielen najväčšiu, ale aj najpozoruhodnejšiu figúru centra Bratislavy. Na dlhej, nízkej, iba jednoposchodovej podnoži stojí vysoká tenká doska drobne členeného (75 cm modul) lôžkového bloku hotela. K tejto symetrickej figúre je zasklenným kŕčkom pripojený trojboký hranol obchodného domu. Jeho tvar síce vyplynul z konfigurácie nárožia, na ktorom je komplex postavený, ale to je len vzdialená determinácia. Architekt predkladá do popredia nie prispôsobenie sa, ale Corbusierovskú hru samostatných geometrických objemov. Dokonca na obchodnom dome je v stene najvyššieho poschodia výrez, aký používal Le Corbusier na svojich prvých škatuľovitých vilách. Architekt sledoval však trochu aj Wrightovu cestu: skúša nielen pravouhlú, ale aj trojuholníkovú osnovu – na nej je napríklad postavená štruktúra budovy obchodného domu.

Vyvážená harmónia klasickej symetrie so zreteľnými asymetrickými vybočeniami je pre I. Matušíka typická.

Súťaž na riešenie areálu Kamenného námestia bola posúdená porotou v roku 1960, na čele ktorej stál prof. Ing. Arch Vladimír Karfík. Po posúdení rozsiahleho projektového materiálu sčasti veľmi hodnotného a podnetného, porota dospela k niekoľkým jednoznačným záverom. Oblasť Kamenného námestia mala byť celým svojím charakterom určená pre centrálnu mestskú vybavenosť aj širšieho rajónového významu. Zámer investora realizovať tu projekty hotela a veľkého univerzálneho obchodného domu spolu so službami bol správny.

Dva veľké stavebné objekty hotela a obchodného domu dali dve zásadné odlišné alternatívne riešenia väzby na rušnú križovatku pred „Manderlom“. Bola to možnosť umiestniť ku križovatke buď hotel a rozvinúť ho v hmotovom protiklade k existujúcej hmote „Manderlu“, alebo tu umiestniť obchodný dom. V súťaži sa vyskytli dve riešenia, takže porota mala príležitosť hlbšie preštudovať a posúdiť obe tieto možnosti. Priklonila sa jednomyseľne k alternatíve, kde sa smerom k rušnej križovatke situuje obchodný dom, zatiaľ čo hotel sa odsunie do polohy o niečo pokojnejšej na rohu Rajskej ulice.

Porota kladne hodnotila u niektorých projektov pokus vytvoriť v tejto centrálnej oblasti tzv. nákupné stredisko, akúsi pešiu rezerváciu nezaťaženú motoristickou dopravou, kde sa môže vyvinúť promenádne korzo, obklopené výkladmi obchodného domu a iných služieb.

Dôležitým kritériom bola možnosť ponechať časť stávajúcej kvalitnej zástavby na dožitie. Niektoré projekty sa tohto nutného ekonomického predpokladu nedržali a tým sa už vopred vylúčili z možnosti realizácie.

Súťažiaci predpokladali v projektoch rôzne dopravné riešenie križovatky pred „Manderlom“. V zásade tu boli možné tri riešenia – rotačné, pomocou karuselu, riadené svetelnými signálmi, alebo mimoúrovňové. V danej situácii má rotačné riešenie niektoré nevýhody, najmä asymetrické umiestnenie kruhu a príliš krátke úseky „preplietania“. Dospelo sa k záveru, že výhodnejšie bude riešenie pomocou svetelných signálov. Pešie priechody bude pravdepodobne nutné riešiť mimoúrovňovo, najlepšie pod zemou, pravda, s príslušným vybavením eskalátormi a atraktívnym vybavením podzemia predajňami a službami. V súťaži sa vyskytli aj návrhy s riešením dopravy v rôznych úrovniach. Naskytala sa aj otázka parkovania osobných vozidiel, ktorá bola a je v tejto oblasti mestského centra tak dôležitá, že jej bolo treba pri definitívnom projekte venovať najväčšiu pozornosť, či to mala byť výstavba podzemných garáží alebo mnohoposchodových rampových garáží.

Porota dospela nakoniec k názoru, že za vtedajších podmienok, kedy ešte nebol vypracovaný dopravný generel a nebol známy trend vzrastu zvlášť motorových vozidiel, nebolo možné presne stanoviť požiadavky na definitívny návrh križovatky, a preto sa pri návrhoch posudzovalo najmä to, či dáva viaceré možnosti budúceho riešenia hlavnej križovatky a statickej dopravy.

Pri riešení vnútornej dispozície obchodného domu a hotela, sa uvažovalo o niektorých základných prevádzkových kritériách.

Obchodný dom mal mať úplne jasnú a prehľadnú dispozíciu koncentrovaného tvaru, s dosť veľkými konštrukčnými rozponmi, aby dovoľovalo akékoľvek neskoršie úpravy a zmeny v účele jednotlivých predajných oddelení. Trojuholníkový tvar obchodného domu vyplynul z niektorých daností a podmienok lokality a bol architektonicky zaujímavý a pôsobivý.

Hotel, ktorý bolo nutné pokladať nielen za prechodné ubytovanie návštevníka Bratislavy, ale aj za kultúrne a spoločenské stredisko, bolo treba riešiť komplexne vo všetkých súvislostiach, a to od vstupu pre peších, príjazdu a parkovania vozidiel, cez jednotlivé zložky hotelovej vnútornej prevádzky až k veľkým spoločenským priestorom, používaným okrem hotelovej prevádzky tiež širokou verejnosťou.

V hmotovej kompozícii mala byť plocha križovatky uvoľnená pre všetky možné varianty riešenia dopravného uzla a umiestniť vysokú hmotu hotela ďalej od križovatky, aby tu nevznikla snaha doplniť a prevážiť hmotu výškovej stavby „Manderlu“. Obchodný dom sa mal priblížiť ruchu najživšej bratislavskej tepny, akou je Námestie SNP, pochopiteľne s dostatočnými rozptyľovacími plochami pre peších. Vytvoriť pokojnú pešiu rezerváciu obchodného strediska a dostatočné plochy pre parkovanie a príjazdy motorových vozidiel k obom objektom.

Výstavba areálu Kamenného námestia v Bratislave je stavba, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila životnú dráhu architekta I. Matušíka. Realizovaný areál Kamenného námestia s administratívnymi budovami hotela, obchodným domom a tzv. spojovacou budovou, bol označený za najpozoruhodnejší komplex postavený v Bratislave v druhej polovici 20. storočia. Pri jednotlivých objektoch architekt hľadal a nachádzal architektonické prvky, ktoré mu v širokom diapazóne dobovej tvorby vtlačili osobitú tvár. Na škodu veci sa v ďalšom dvadsať ročnom období nenašlo dosť síl, aby sa realizovali investície nevyhnutné na bezkolízne fungovanie statickej, dynamickej a hromadnej dopravy. Námety autora areálu, riešiace túto problematiku (postavenie nadzemnej parkovacej garáže, mimoúrovňové riešenie križovatky pred „Manderlom“, prebudovanie časti Špitálskej ulice na mestskú triedu) nenašli pochopenie, a tak je budúcnosť inak životaschopného námestia ohrozená.

Hotel Kyjev predstavoval druhú etapu výstavby areálu Kamenného námestia v Bratislave, realizovanú podľa víťazného súťažného návrhu z roku 1960. 19-podlažná výšková stavba hotela je zmontovaná z ocele kombinovaná so železobetónovými stropmi Možno konštatovať, že súťažný návrh predstihol svoju dobu a počas celej dvadsať ročnej výstavby nepostihli areál nijaké významné zmeny. Týka sa to aj stavby dvadsať podlažného hotela s kapacitou 400 postelí, jeho stravovacích komplementov, banketových sál a rozsiahleho zázemia. Po otvorení boli vysoko hodnotené aj vnútorné priestory, ktoré svojím celkovým pôsobením, atmosférou a použitými materiálmi už vtedy dosiahli medzinárodnú úroveň. Harmónia, vyváženosť, monomateriálovosť, opakovanie prvkov, rytmyzácia stien, štruktúra stropov, to všetko patrí k postulátom architektonickej tvorby vysokého štandardu. Rukopis autora sa výrazne podpísal pod celý rad perfektných kamenárskych detailov z masívnych zaoblených kusov a dosiek rešpektujúcich fládrovanie travertínu. Perfektnými detailami sa vyznačovali i stolárske výrobky, najmä kazetový drevený strop.

Obchodný dom Prior v Bratislave, zvaný Trojuholník bol realizovaný ako prvá etapa výstavby areálu Kamenného námestia. Išlo o prvý plnosortimentový obchodný dom postavený v šesťdesiatych rokoch na Slovensku. Dal sa vtedy porovnávať len s pražským obchodným domom Biela labuť z obdobia prvej československej republiky. Po výstavbe spojovacej budovy predstavovala celková predajná plocha 12 000 m². Svojou prehľadnou dispozíciou, odvážnou konštrukciou, perfektným vybavením a presvedčivým architektonickým stvárnením sa obchodný dom zaradil medzi najvyššie hodnotené diela na Slovensku z tohto obdobia. Uznanie získali viaceré dokonalé detaily, ako zavesené šesťuholníkové stropy, kosoštvorcová žulová dlažba, patentované hliníkové záskočkové profily, spúšťací portál, otáčavý reklamný stožiar, v exteriéri kamenné hodiny so zvonkohrou, základný kameň a nasávače vzduchotechniky. Citlivé narábanie s kameňom, ktorý je na tejto stavbe uplatnený v nebývalom rozsahu, potvrdilo autorove mimoriadne schopnosti pri jeho tvarovaní. Nečudo, že práve za toto dielo udelili I. Matušíkovi Cenu Dušana Jurkoviča za rok 1969.

Hotel je uzavretý pre podnikanie na konci roka 2011 a zostane zatvorený.

Pri stavbe obchodného domu a hotela Kyjev v Bratislave sa neskoromoderná kreativita autora sústredila na hranolové objemy – z trojice takýchto objemov vytvoril nielen najväčšiu, ale aj najpozoruhodnejšiu figúru centra Bratislavy. Na dlhej, nízkej, iba jednoposchodovej podnoži stojí vysoká tenká doska drobne členeného (75 cm modul) lôžkového bloku hotela. K tejto symetrickej, figúre je zaskleným kŕčkom pripojený trojboký hranol obchodného domu. Jeho tvar síce vyplynul z konfigurácie nárožia, na ktorom je komplex postavený, ale to je len vzdialená determinácia. Architekt predkladá do popredia nie prispôsobenie sa, ale corbusierovskú hru samostatných geometrických objemov. Dokonca na obchodnom dome je v stene najvyššieho poschodia výrez, aký používal Le Corbusier na svojich prvých škatuľovitých vilách. Architekt sledoval však trochu aj Wrightovu: skúša nielen pravouhlú, ale aj trojuholníkovú osnovu – na nej je napríklad postavená štruktúra budovy obchodného domu. Vyvážená harmónia klasickej symetrie so zreteľnými asymetrickými vybočeniami je pre I. Matušíka typická. Vnútorný poriadok, ktorý umožňuje tá prvá, robí z jeho stavieb diela, nepodliehajúce bežným zmenám, ktoré musia zmeny prevádzky celkom prirodzene absolvovať. Dokonca taký dispozičný „neúspech“, akým je trojica vchodov do Prioru (Tesco) – v každom rohu dispozície jeden – keď sa prakticky od samého začiatku dva z nich vôbec nepoužívajú, nepoškodila celkovú harmóniu objektu. Architekt si uvedomuje aj figurácie na strednej veľkostnej úrovni: komplex má samostatnú markízu pred hotelom, podobné prestrešenie nad výstupom schodiska spojovacej časti a schodišťovo-rampovú figúru výstupu na poschodie. Veľkoryso koncipované sú aj pomerne drobné, voči veľkému celku zdanlivo až okrajové architektové nápady – zvonkohra na fasáde obchodného domu, zasúvací vstup so vzduchovou clonou, či otáčavý reklamný panel (dnes už neexistuje), alebo základný kameň komplexu. Architekt, ktorý je autorom aj týchto detailných doplnkov, si uvedomuje celý priestorový diapazón svojho diela, je schopný vtlačiť mu svoju pečať – aj technickú stránku týchto drobností koncipoval od samého základu.

Kapacitné parametre obchodného domu tvorí 25 predajných oddelení, desiatky služieb, cca 500 predavačov, administratíva. Celková predajná plocha obchodného domu je teda aj v súčasnosti 12 500 m². Pôdorys obchodného domu má centrický tvar s eskalátormi, umiestnenými v ťažisku dispozície, čo prispieva k plynulej cirkulácii a orientácii v priestore. Vchody vo vrcholoch trojuholníka sú z pancierových skiel bez zádveria, sú motoricky ovládané a spúšťajú sa do suterénu. Vznikajúci voľný vstupný otvor je chránený v zime tzv. tepelnou clonou. Horné podlažia majú okenné otvory, potlačené na minimum (len v nárožiach), čo neobyčajne prospieva pôsobnosti vystaveného tovaru, ktorý sa môže oveľa efektívnejšie osvetliť umelým osvetlením.

Mimoriadnu pozornosť si zasluhuje osvetlenie. Tvorí integrovanú súčasť stropného podhľadu, zostaveného zo šesťuholníkových panelov, z ktorých tretina má zabudované plastické žiarivkové svietidlo. Osvetlenie je veľmi intenzívne, a tam, kde ho podporuje vysoká odrazivosť prostredia, dosahuje 700 luxov. Žiarivkové osvetlenie sa dopĺňa ešte guľovými žiarovkovými svietidlami, ktoré sa napájajú na núdzový osvetľovací okruh. Elektrická rozvodná sieť je aj v dlážke a na každých 4,50 m je umiestnený podlahový elektrant, ktorý sa dá prikryť vrchnákom (možnosť použiť pre osvetlenie vitrín, pre elektrické pokladne a pod.). Za zmienku stojí aj osvetlenie výkladov v prízemí, ktoré dosahuje hodnotu 1200 luxov. Je tu využité generálne stropné osvetlenie, pretiahnuté až ku sklu výkladu, doplnené ešte žiarovkovým osvetlením, upevneným na zavesenom rošte vo výške 2,20 m. Je zaujímavé, že rôzne spektrá žiaroviek sa celkom dobre "miešajú" a prispievajú k pôsobivému osvetleniu vystavovaného tovaru.

Stropný montovaný podhľad má celý rad ďalších funkcií. Zvukovú pohltivosť stropu podporuje perforácia panelov a pre nízke frekvencie panel pôsobí ako rezonátor. Inou, nie menej dôležitou funkciou, je rovnomerný rozptyl privádzaného klimatizovaného vzduchu, chladeného v teplom ročnom období a prihrievaného v zimnom období. Vzduch sa privádza hlavným rozvodom z centrálnej strojovne do priestoru medzi stropným podhľadom (tzv. plenum) a odtiaľ preniká perforáciami rovnomerne do celého podlažia. Odvod a recirkulácia vzduchu sa uskutočňuje potrubím po obvode budovy, ktoré vedie naspäť do strojovne. Chladiaca veža je umiestnená na terase v poslednom poschodí, pôsobí tu celkom ako výtvarný prvok.

Konštrukcia budovy je zaujímavým príkladom trojuholníkovej osnovy o veľkosti strany 9 m. Zvolený konštrukčný systém sa vo vtedajšom období vymykal bežnej praxi.

Trojuholníkové konštrukčné pole vytvára veľkú 60° modulovú osnovu, doplňujúcu šesťuholníkovú malú osnovu, viditeľnú v paneloch zaveseného stropného podhľadu a v členení kamennej dlažby v prízemí. Táto nepravouhlá modulácia vytvára veľmi pôsobivé interiéry, ale niekedy sa dostávala do konfliktu so štandardným vnútorným zariadením.

Prísun a odsun tovaru je celý situovaný do suterénu, kde je manipulačný priestor prístupný pomocou rampy, takže tieto nutné hospodárske plochy nebrali nič z drahocennej obchodnej plochy prízemia. Administratíva, reprezentačné miestnosti a sociálne zariadenia zamestnancov sú na najvyššom podlaží. Úroveň vybavenia posledného podlažia je skutočne dokonalá a podstatne prispieva k celkovej kultúrnosti prostredia.

K dôležitým technickým zariadeniam patria eskalátory. Sú reversibilné, t. j. s meniteľným smerom hore a dolu. Bratislavský Prior (Tesco) má len jednoprúdové eskalátory, ktoré majú kapacitu asi 3600 osôb za hodinu, zatiaľ čo dvojprúdový má 8000 osôb za hodinu pri rovnakej rýchlosti. Okrem eskalátorov je budova vybavená ešte siedmimi výťahmi. Na priečelí od Dunajskej ulice sú situované veľké hodiny so zvonkohrou, ktorá každú hodinu vyhráva melódiu. Umelecké stvárnenie hodín a betónová plastika je od Jaroslava Kočiša a steny pri bufete od Evy Trachovej. Bezokenné priečelia budovy dobre vyjadrujú účel budovy. Sú kryté najtypickejším slovenským kameňom, spišským travertínom. V prízemí je položená česká žula, ktorá patrí k najtrvanlivejším dlažbám pre najťažšiu premávku.

Zásobovanie objektu podzemím, prostredníctvom mimoúrovňových rámp, vytvorilo základné predpoklady pre diferenciáciu peších a zásobovacej dopravy. Peší pohyb však zostal problémom jednak z hľadiska nedoriešenej statickej dopravy, a jednak z hľadiska širších vzťahov. Aj keď problém statickej dopravy bol označený ako dočasný, zostal až dodnes otvorený a nevyriešený z dôvodu nedostatku finančných nákladov. Dnešná situácia, v ktorej sú potreby statickej dopravy riešené bez parkingu, je pri súčasnom stupni motorizácie už neúnosná a znižuje úroveň prostredia v celom areáli. V súčasnosti má tento problém statickej dopravy pre obchodný dom podobu parkoviska pri hoteli Kyjev a tiež pri smere z Rajskej ulice, a pre hotel Kyjev je parkovanie prístupné od Rajskej ulice. Trom veľkým funkčným jednotkám, v parteri izolovaným a uzavretým do seba, chýba užší kontakt s okolím. Väčšia rozčlenenosť obchodných jednotiek s viacerými vstupmi by bola pre okoloidúcich iste sympatickejšia, ale (prevádzkovým) zásadám nevyhovuje.

Na záver treba dodať, že celý areál Kamenného námestia predstavuje na obdobie svojej realizácie nadčasovú architektúru. Ale počas jeho realizácie neboli niektoré detaily ako riešenie statickej dopravy dotiahnuté do konca najmä pre finančné kapacity, a narúšajú kvalitu tohto areálu. V súčasnosti by areál potreboval nového investora, ktorý by však chápal jeho problém a podporil by ohľaduplne a racionálne riešenie tohto stále životaschopného areálu.

Na slávnostné otvorenie obchodného domu (OD) Prior 20. novembra 1968 museli štyri vojenské vétriesky chrániť novú budovu na Kamennom námestí pred rozvášneným davom. Pred vstupom do obchodného domu vytvorili tieto nákladiaky koridor, pretože prvý deň prevádzky navštívilo OD Prior okolo 40-tisíc ľudí a minuli vyše 5,5 milióna korún.[3] Celkovo bol na tento deň prichystaný tovar za 80 miliónov korún z ktorého 20% pochádzalo zo Západu. Tovar do obchodného domu sústreďovali pol roka pred oficiálnym otvorením a bolo ho viac ako vo všetkých zvyšných bratislavských predajniach dohromady.[1] V novom obchodnom dome sa predalo takmer všetko. Na dračku išli chladničky z Elektrosvitu a Calexu, práčky Tatramat aj Romo, v tom čase všetko úzky profil. Ako teplé rožky sa míňali televízory Tesla Orava, kovralové koberce, elektrické holiace strojčeky a mechanické hračky..[1]

Prior na Kamennom námestí v Bratislave sa stal prvým plnesortimentným obchodným domom v bývalom Československu. Potom značka Prior reprezentovala nielen tento obchodný dom ale celý reťazec takýchto nákupných centier v bývalej federácii. Len v Čechách a na Morave ich vyrástlo postupne 22 a riadilo ich generálne riaditeľstvo v Bratislave, prvé v rezorte obchodu. Po dramatických peripetiách značky (OD neskôr fungoval ako Kmart, Tesco či My) sa v poradí tretí jeho majiteľ rozhodol vrátiť k pôvodnej značke a dal si ju registrovať. [3] George Trabelssie (Obchodný dom Bratislava), ktorý sa stal novým vlastníkom budovy po predaji reťazcom Tesco, chcel bratislavský obchodný dom pôvodne premenovať na Prešporok ešte koncom roku 2019. Registráciu Prešporoku však úrad priemyselného vlastníctva zamietol, a preto spoločnosť Obchodný dom Bratislava v marci 2020 požiadala o registráciu ochrannej známky Prior Bratislava,[4] ktorú aj získala.

1. Prior zmenil nakupovanie [online]. Pravda.sk, 2019-10-29, [cit. 2019-10-29]. Dostupné online.
2. Z ARCHÍVU: Prvý Prior v ČSSR otvorili v roku 1968 v Bratislave [online]. TERAZ.sk, 2015-11-21, [cit. 2020-10-09]. Dostupné online.
3. JANCURA, Vladimír. Prior, to bola slávna značka! [online]. Pravda.sk, 2020-10-06, [cit. 2020-10-07]. Dostupné online.
4. ČIMOVÁ, Denisa. Značka Prior sa vrátila do centra Bratislavy, na [online]. Denník E, 2020-09-20, [cit. 2020-10-07]. Dostupné online.

• Hotel Kyjev
• K-Mart
• Tesco

• Karfík, V.: Obchodný dom Prior v Bratislave. Projekt 11, 1969, s. 5.
• Karfík, V.: Kamenné námestie v Bratislave riešila súťaž. Projekt 3, 1961, s. 38 – 42.
• Šľachta, Š.: Areál Kyjevského námestia v Bratislave. Projekt 22, 1980, s. 36 – 41.
• Matušík, I.: Život s architektúrou.
• Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia. Bratislava, STU 2002.
• Dulla, M.,Moravčíková, H.:Architektúra Slovenska v 20.st, SLOVART, BAq 2002
• Matušík, I.: Z pozície autora architektúry Kamenného námestia, ARCH č.2, 2007, s. 52 – 53