Občánsko-uherské-slovenské noviny

Michal Godra sa snažil posilniť slovenské národné hnutie vydávaním novín orientovaných na stredné a nižšie vrstvy našej spoločnosti. Radil sa o tejto záležitosti radil a s Františkom Palackým, ktorý sa vyslovil skepticky o ochote rakúskej vládnucej triedy vydávanie takéhoto tlačového orgánu povoliť, pričom odmietal aj Godrove „jazykové novotárenie“. Ján Kollár i František Cyrill Kampelík však Godrov úmysel odporúčali čo najskôr uskutočniť. Godra sa tiež o svojich nádejných novinách radil s Karolom Kuzmánym pôsobiacim vtedy v Banskej Bystrici. Ten mu odporúčal noviny vydávať v Banskej Bystrici, kde by vraj pomocou advokáta Jána Sumraka oveľa skôr na ne získal povolenie ako v Pešti.

Kuzmány sa k myšlienke založenia Občánsko-uherských-slovenských novín vrátil ešte v liste M. Godrovi 10. augusta 1835: “...Co sice do potřeby novin občanských to věru i mně ze srdce vyňato, nebo noviny české nedosti jsou potřebám našim přiměrené jejichž obstarání nesnadné i něco pridrahé". Radí však Godrovi, aby vydával týždenník určený vzdelancom a nie pospolitému ľudu. Radí mu tiež, aby potrebné peniaze na zloženie kaucie (2000 zlatých) získal prostredníctvom založenia účastinárskej spoločnosti. Jej členmi mali byť okrem Kuzmányho, S. Chalupka, Lauček, Ferienčík, Szeberényi, Jozefy, Fejerpataky, Hollý, Ján Kollár a iní peštianskí Slováci. To všetko by sa však mohlo uskutočniť, hovorí Kuzmány, len za podmienky, že Godra „nešťastné myšlénky nám již zkázou hrozíciho novotění na věky by se odreknouti musel!.. ale nač to taktéž psáti, a tím se od Čechů zhnusivší sobě již to ustavičné novotění ... Sic každý bude psát, jako se mu zdá a tím se učiní směsice Babylonské, že jeden druhého nebude moci čítati“. Ešte o dva roky neskoršie Godrovi vyčítal jeho „nešťastnou rozpadlost“ a jazykové novotárenie. („Vy jinak, Kollár jinak, Záborský jinak - a Bůh ví kdo ještě jak… my nyní sami se rozdrobujeme, tak nebude z nás nic na věku...“).

Michal Godra chcel svoje noviny vydávať nie v bernolákovskej slovenčine, ale vo svojej osobitne upravenej slovakizovanej češtine. Tento jeho úmysel podporoval aj Martin Hamuljak.

V archíve Slovenského národného múzea v Martine (uloženom t. č. v Literárnom archíve Matice slovenskej) sa v Hamuljakovej pozostalosti nachádza ukážkové rukopisné číslo "Občánskych uhersko-slowenských nowín" datované 18. aprílom 1833. Toto ukážkové číslo poslal nielen Martinovi Hamuljakovi, ale aj Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, o ktorom sa domnieval, že mu bude pomáhať v boji za získanie úradného povolenia na ich vydávanie. Z tohto čísla sa dozvedáme, že noviny mali vychádzať v slovakizovanej češtine z tlačiarne Károlyi Tratnera v Pešti. Ich zodpovedným redaktorom mal byť Michal Godra. Noviny mali obsahovať domáce a zahraničné spravodajstvo. Správy tu publikované ešte nemali mať titulky. Miesto nich, v duchu zvyklostí užívaných v európskom novinárstve v XVIII. ba aj v prvej polovici XIX. storočia, mal sa na začiatku správy uvádzať len názov mesta, alebo kraja, z ktorého správa pochádzala, doplnený dátumom.

Väčšina miesta v nádejných novinách bola vyhranená pre zahraničné spravodajstvo. (Království polské, Porúrsko, Turecko, Řécko, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Veľké Britansko...). Pri niektorých zahranično-politických správach bol v zátvorkách uvedený aj ich prameň (Allgemeine Zeitung /Aušburské/, Wiener Zeitung, Moniteur, Observatore Tristimo, Couriér a pod.). Významnou rubrikou novín mal byť Přídavek, v ktorom sa mali odtláčať vedecké, umelecké, kupecké a hospodárske oznamy. V novinách mali byť tiež správy o trhoch, cenách tovaru, lotérii a pod. Noviny mali vychádzať dva razy do týždňa. Ich polročné predplatné pre obyvateľov Pešti a Budína malo byť 2 zl., pre ostatných 3 zl. v striebre. Raz do týždňa mali mať aj osobitnú prílohu zvanú Takowé k obrazu člowečenstwa v rozsahu pol hárku.

Ako vidieť z tohto čísla Michal Godra mienil do novín dávať také správy, ktoré by propagovali ciele slovenského národného hnutia a posilňovali slovenskú vzájomnosť. Neobchádzal však pritom ani politické aktuality, ani závažnejšiu problematiku medzinárodnej politiky. Tento napochytro zostavený náčrt novín mal však aj závažné nedostatky, hlavne pre chudobné domáce spravodajstvo, nenáročné spracovanie, nedostatočnú paletu novinových žánrových foriem, malý počet dopisovateľov a pod. Vyplývalo to nielen z obmedzených spoločenských možností, ale aj z malých novinárskych skúseností Michala Godru. Ak by teda aj Godrove noviny boli vyšli, ťažko veriť v ich väčší úspech a v ich spoločenskú progresívnosť. Veď po obsahovej i odbornej novinárskej stránke nepredstihovali ani pred trinástimi rokmi vychádzajúci Týdenník Jura Palkoviča. Istým nedostatkom bol aj Godrov spomínaný pravopisný a syntaktický systém, ktorý aj v tom ukážkovom čísle používal. Sám Godra po rokoch označil toto ukážkové číslo ako “dačo nedokonalého, v rýchlosti písaného."

M. Godra však nemal dostatok peňazí, takže v októbri 1834 musel zastaviť svoju žiadosť o povolenie novín, napriek tomu, že Ján Herkeľ mu sľuboval zloženie predpísanej kaucie.