Nová huť

Vznik závodu iniciovali Vítkovické železiarne, pretože ich ďalší rozvoj bol obmedzený umiestnením priamo v meste. V roku 1942 začali Vítkovické železiarne stavať tzv. Južný závod v Kunčiciach. V rokoch 1947 až 1948 bolo prijate rozhodnutie o výstavbe hutníckeho kombinátu v katastri obcí Kunčice, Kunčičky a Bartovice. V tejto dobe sa ešte stále jednalo o súčasť Vítkovických železiarni; k osamostatneniu závodu došlo až 31. decembra 1951, kedy bol zriadený národný podnik Nová huť Klementa Gottwalda so sídlom v Ostrave-Kunčiciach.

Vystavené časti železiareň boli dané do prevádzky postupne v rokoch 1951 až 1958. Išlo predovšetkým o päť koksárenských batérií, dve vysoké pece, štyri siemens-martinské pece, päť hlbinných pecí, jedna blokovňa, valcovňa, zlievareň a časť energetiky spolu s vodným hospodárstvom.

V rokoch 1958 až 1961 prebiehalo predovšetkým rozširovanie kapacít pre produkciu základných surovín (koks, surové železo, oceľ), ale tiež výstavba liniek na spracovanie týchto produktov. V tomto období tak bola daná do prevádzky nová valcovacia trať, linky na výrobu automobilových kolies a iné.

Najdôležitejšími krokmi v rokoch 1993 až 1999 bol prechod od odlievania oceli do ingotov k plynulému odlievaniu oceli. Ďalšími významnými investíciami bola výstavba novej valcovne na výrobu širokého za tepla valcovaného pásu, rozšírenie výroby surového železa a rozvoz v tekutom stave v špeciálnych vagónoch, tzv. veronikách.

Pred dnešným názvom ArcelorMittal Ostrava sa spoločnosť v rokoch 2005 až 2007 volala Mittal Steel Ostrava, v rokoch 2003 až 2005 ISPAT Nová Huť.

• Káňa Otakar, O vzniku a vývoji Nové huti Klementa Gottwalda v Ostravě-Kunčicích, 1979.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nová huť na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).