Nová budova Slovenského národného divadla

Cesta od vyhodnotenia anonymnej súťaže na novostavbu Slovenského národného divadla až po jej slávnostné otvorenie 14. apríla 2007 trvala 27 rokov. Divadlo sa nachádza v Zóne Pribinova (Bratislava) v tesnej blízkosti centra a náväznosti na Dunaj. V súčasnosti existujú tendencie premeniť toto územie, ktoré zahŕňa aj zimný prístav, na novú centrálnu mestskú zónu Bratislavy. Z tohto hľadiska je zaujímavé ako vhodne bol komplex umiestnený.

Chronológia:

• 1959 – prvý impulz k výstavbe SND
• 1960 – UV KSS schválil návrh na výstavbu nového SND
• 1961 – vyhľadávacia súťaž na umiestnenie komplexu
• 1967 – verejná anonymná súťaž na architektonické a urbanistické riešenie zóny
• 1979 – zaradenie výstavby SND do 5-ročného plánu ČSSR
• 1979 – verejná anonymná súťaž na architektonické riešenie budovy
• 1980 – vyhodnotenie súťaže, víťazný návrh – Peter Bauer, Martin Kusý, Pavol Paňák
• 1980 – určenie dátumu začatia výstavby – apríl 1984
• 1986 – apríl – začiatok výstavby
• 2004 – memorandum o porozumení medzi vládou a súkromnou spoločnosťou s cieľom dostavby a prevádzky budovy SND
• 2005 – zrušenie memoranda
• 2007 – 14. apríl – otvorenie novej budovy SND

Podľa autorov projektu je divadlo „otvorenou náručou pre svojich návštevníkov”. Budova pozostáva z dvoch objektov (Činohra slovenského národného divadla a Balet spolu s Operou SND), ktoré vytvárajú už spomenutú polkruhovú náruč. V priesečníku osi týchto dvoch budov vzniklo menšie námestie s akcentujúcim výtvarným prvkom – sochou.

Je to tektonická stavba s podseknutým parterom, strednou časťou a rímsovou časťou. Obidva objekty taktiež možno rozlíšiť na základe rôznej výšky. Dôležitým prvkom pri hmotovej koncepcií boli aj priestory povraziska, ktoré vystupujú najvyššie.

Základné delenie priestorov je nasledujúce: spoločenské priestory, činohra a balet. Priestory opery a baletu majú 7 obslužných podlaží a 12-podlažný javiskový komín. Sály sú natočené pod uhlom 45˚ a sú obklopené množstvom pridružených miestností s obiehajúcou chodbou. Operná a baletná sála majú kapacitu 901 miest. Činohra ma 635 miest na sedenie. Štúdio umiestnené v strede dispozície má 192 miest. Ďalej sa tu nachádzajú ďalšie miestnosti a skúšobne potrebné pre fungovanie divadla. Pod spoločenské priestory patria vstupné priestory, vestibul, foyer, vonkajšie vstupné priestory vpredu, vzadu a po bokoch. V objekte sa taktiež nachádzajú ďalšie priestory ako reštaurácia, klubovňa, espresso, jedáleň zamestnancov, zdravotné stredisko... atď. Celkový obostavaný priestor je 262827 m³ . Celková podlažná plocha je 46776 m². Podzemné parkovisko má kapacitu 116 státí, vonkajšie parkovisko ma 211 státí pre osobné vozidlá a 8 pre autobusy.

Spoluautormi interiéru sú Eduard Šutek a Alexandra Kusá. Riešenie interiérov činohry a baletu je veľmi podobné, i keď sú tu použité rôzne materiály. Činohra je vybavená sedadlami v odtieni ružovej a steny sú obložené červeným indickým pieskovcom. Opera má sedadla červenej farby, na bočných stenách sa nachádza svetlý travertín a strop sa skladá z oblúkových prvkov. Hľadiskový priestor štúdia je vybavený čiernymi sedadlami a aj ostatné povrchy sú čiernej farby. Priestory predsália sú prostredníctvom presklennej fasády prepojené s exteriérom a tým pádom sa už aj tak pomerne veľké priestory opticky zväčšujú. Ústredná komunikácia nachádzajúca sa medzi dvomi hmotami divadla je presvetlená cez polkruhový pozdĺžny svetlík.

V interiéri sa taktiež nachádzajú rôzne prvky výtvarnej hodnoty ako napríklad ústredná fontána od architekta Petra Bauera a maliara Dušana Buřilu vo vstupnej hale.

Budovu ako celok možno považovať za nadčasovú. Jej návrh je riešený v postmodernom štýle s technicistickými prvkami. Fasády majú tektonický ráz (tektonika) s použitím horizontálneho členenia okenných výplní. Podľa autorov má budova navodzovať industriálny dojem – divadlo ako „fabrika na umenie”. Predpolie divadla tvoria: vstupné plató, prístupové komunikácie, plochy so sadovými úpravami a osvetlením. Akcentujúcimi prvkami sú: fontána s plastikou od Alexandra Biľkoviča pri hlavnom vchode so strany námestia, kaskáda od Petra Rollera a dvojica veží od Petra Bauera.

Konštrukčný systém je kombinovaný - nosné steny a stĺpy. Strešné roviny sa nachádzajú v rôznych výškových úrovniach. Sú použité ploché i šikmé strechy. Vzhľadom na veľký rozpon niektorých priestorov bolo nutné použitie stropných konštrukcií pozostávajúcich z železobetónu a oceľových priehradových nosníkov. Fasáda je obložená bielym tatranským travertínom a nachádza sa na nej množstvo skla, najmä vo forme zasklennej steny zo strany námestia.

• Nové SND
  • Autobusy: 29, 78, 90
  • Trolejbusy: 210
• Malá scéna
  • Autobusy: 29, 50, 70
  • Nočné autobusy: N33

• 
  Čelný pohľad na budovu
• 
  SND, v pozadí Tower 115
• 
  Detail fontány

• Martina Jakušková - časopis ASB : Slovenský národný div - Jaga group - Bratislava -05/2007 - ISSN 1335-1230
• Peter Gula - časopis Fórum architektúry : [Nové Slovenské národné divadlo je konečne realitou] - SAS - Bratislava - 05/2007 - ISSN 1336-0264
• Matúš Dulla - časopis ARCH : Čas a národný monument - ARCHPRESS - Bratislava - 06/2007 - ISSN 1335-3268

• Slovenské národné divadlo - oficiálna stránka