Nota
Nota je základná jednotka dĺžky trvania tónu. Označuje sa prázdnym oválom („hlavička noty“). Táto doba trvania sa nazýva aj ako jedna doba. Kratšie noty sa označujú modifikáciou oválu nasledovne:
| Nota | Pauza | názov noty alebo pauzy,
dlžka | |
|---|---|---|---|
 |  | celá | 4 doby |
 |  | polová | 2 doby |
 |  | štvrťová | 1 doba |
 |  | osminová | 1⁄2 doby |
 |  | šestnástinová | 1⁄4 doby |
 |  | dvaatridsatinová | 1⁄8 doby |
 |  | štyriašeťdesiatinová | 1⁄16 doby |
 |  | stodvadsaťosminová | 1⁄32 doby |
O iných významoch výrazu Nota pozri Nota (rozlišovacia stránka).Všetky noty okrem celej majú okrem „hlavičky“ aj tzv. „nožičky“, ktoré píšeme smerom nahor vpravo od noty ak je nota maximálne v druhej medzere notovej osnovy. Ak je na tretej linajke, alebo vyššie, palička sa píše smerom nadol, vľavo od hlavičky.
Noty osminové a kratšie majú navyše zástavku, ktorá smeruje vždy vpravo.
Ak za sebou nasleduje viac nôt so zástavkou, tak ich spájame „trámcom“.
Za notou sa môže nachádzať bodka, ktorá predlžuje notu o polovicu jej dĺžky. Tak napr. štvrťová nota s bodkou bude mať dĺžku 1⁄1 + 1⁄2 = 3⁄2 doby (zratúvame podľa matematických pravidiel počtov so zlomkami). Predĺžiť notu môžeme aj tak, že spojíme dve rovnako vysoké noty oblúčikom (ligatúrou). Dĺžka noty je v tom prípade súčtom dĺžok spojených nôt. Ďalšou možnosťou predĺženia tónu je korunka (fermáta) „
“, ktorá predlžuje notu o bližšie nešpecifikované trvanie (závisí to viac-menej od vkusu interpreta).
Špecifickým prípadom nôt sú tzv. trioly, ktorých dĺžka je 1⁄3 z najbližšej dlhšej noty. Najčastejším prípadom je rozdelenie štvrťovej noty na tri trioly (v tomto prípade vyzerajú trioly ako osminové noty, ale sú označené číslicou „3“:
(– triola má dĺžku jednej štvrťovej noty)
Existujú tiež málo používané iné dĺžky nôt – kvintoly (1⁄5 z najbližšej dlhšej noty), sextoly (1⁄6 z najbližšej dlhšej noty), septoly (1⁄7) a pod.
Zvláštnym typom noty je pauza, ktorá označuje dĺžku času v ktorom nástroj nevydáva žiaden zvuk. Dĺžky pauzy sú rovnaké ako dĺžky nôt a sú odlíšené graficky (pozri prechádzajúcu tabuľku).
Označenie výšky tónu
Výška tónu sa označuje polohou noty v notovej osnove. Závisí v prvom rade od použitého kľúča, ktorý sa nachádza na začiatku každého riadku notovej osnovy (najbežnejší je husľový kľúč v označujúci základný tón g1 na druhú linajku zospodu). Okrem toho môže byť výška tónu upravená tzv. posuvkami, ktoré sa v notách môžu nachádzať buď priamo pred notou, alebo aj na začiatku riadku (v tom prípade ide o predznamenanie). Každá posuvka platí pre všetky noty danej výšky ktoré sa za ním (t. j. vpravo od neho) nachádzajú. Predznamenanie platí pre celý riadok a to nie len pre notu danej výšky, ale aj pre všetky noty o oktávu vyššie, alebo nižšie.
Posuvky
Posuvky môžu byť
- krížik „“ (zvyšuje notu o poltón)
- béčko „“ (znižuje notu o poltón)
- odrážka, znak rušiaci predošlé predznamenania alebo posuvky „“
Názov nôt s krížikom sa tvorí pridaním prípony „-is“. Napr. C= cis, D= dis, E= eis…
Názvy nôt s béčkom sa tvoria príponou „-es“ pre C = ces, D= des, F= fes a G= ges. V prípade E a A sa tvorí len príponou „-s“, teda E= es a A= as. Výnimku tvorí aj H, ktoré sa väčšinou označuje ako b a len zriedka ako hes.
Niekedy sa pred notou môžu nachádzať aj dva krížiky, alebo béčka, ktoré potom upravujú výšku noty o celý tón. Názov takejto noty sa potom tvorí zdvojením príslušnej koncovky. Napr. D= disis (jeho výška je rovnaká, ako E), alebo D= deses (výška je zhodná s C). Posuvky sa v notovej osnove píšu pred notu, ktorú chceme upraviť (zvýšiť, znížiť alebo zrušiť účinok).