North American FJ-1 Fury

FJ-1 Fury na palube USS Boxer (CV-21) v marci 1948

Na konci roku 1944 a začiatkom roku 1945 objednalo americké námorníctvo štyri prúdové bojové lietadlá: Vought XF6U-1 Pirate, McDonnell XFD-1 Phantom, McDonnell XF2D-1 Banshee a North American XFJ-1 Fury. Dúfalo sa, že tieto stíhačky budú k dispozícii včas pre inváziu do Japonska, ktorá sa má uskutočniť v máji 1946.

Prvý z troch objednaných prototypov XFJ-1 bol dokončený v januári 1946. Motor pre tento stroj bol ale pripravený až v júni, a preto sa pozemné skúšky začali až koncom júla. Lietadlo nakoniec vzlietlo 11. septembra 1946 a riadil ho Wallace Lien. Druhé z týchto lietadiel sa dostalo do vzduchu v októbri 1946 a tretie vo februári 1947. Po ukončení testovania boli všetky tri stroje v septembri 1947 odovzdané námorníctvu.

Medzitým objednalo americké námorníctvo v máji 1945 sériovú výrobu stovky týchto stíhačiek, ktoré pomenovali FJ-1. Nakoniec ale zišlo z výrobných liniek v Inglewoode iba tridsať z nich. Prvé sériovo vyrobené lietadlo FJ-1 získalo americké námorníctvo 5. októbra 1947 a dodávky pokračovali do 30. apríla 1948.

Jedinou letkou amerického námorníctva, ktorá získala FJ-1, bola VF-5A dislokovaná na North Island neďaleko San Diega. Začala sa formovať 15. novembra 1947 a nakoniec pozostávala z 24 strojov tohto typu. Úlohou VF-5A, spolu s letkou VF-17, ktorá lietala so strojmi Phantom FH-1, bolo, aby preukázali vhodnosť prúdových lietadiel pre námorné operácie. Obe jednotky preto spustili program, v rámci ktorého simulovali pristátia na palube lietadlovej lode, ktorej silueta bola namaľovaná na dráhe na North Islande. Prvé skutočné pristátie na palube lode USS Boxer (CV-21) uskutočnil 16. marca 1948 Pete Aurand. Následne sa Aurandovi podarilo z USS Boxer vzlietnuť bez pomoci katapultov, ale slabý výkon motora sa ukázal byť príliš veľkým rizikom. Preto sa asistencia katapultu považovala za povinnú pre operácie FJ-1 na palube lietadlovej lode.

Ďalším nedostatkom FJ-1 bol podvozok lietadla, ktorý nebol príliš vhodný na operácie z lietadlovej lode. V auguste 1948 pristávala pilot jednej FJ-1 na palubu USS Princeton a počas pomerne tvrdého pristátia sa zlomilo celé ľavé krídlo a lietadlo prepadlo cez palubu. O necelý rok neskôr, v máji 1949, sa začalo s postupným vyraďovaním FJ-1, pričom ich nahradil Panter F9F-3. Lietadlá FJ-1 boli následne presunuté k jednotkám Naval Air Reserve, kde boli prevádzkované do júla 1953.[1]

FJ-1 Fury bol to dolnoplošník s rovnými krídlami. Krídla mali rozpätie 11,63 m a napriek tomu, že išlo o palubné lietadlo, nedali sa zložiť. Pohon zabezpečoval prúdový motor Allison J35-A-2 s axiálnym kompresorom, ktorý mal ťah 17,8 kN. Lietadlo dosahovalo maximálnu rýchlosť 880 km/h. Na konce krídel mohli byť pripevnené kvapkovité palivové nádrže, ktoré predĺžili dolet na 2 407 km. Výzbroj pozostávala zo šiestich guľometov M2 Browning kalibru 12,7 mm.[2]

• Spojené štáty

United States Navy

• Supermarine Attacker