Norman Earl Thagard
Norman Earl Thagard (* 3. júl 1943, Marianna, Florida, USA) je americký lekár a bývalý kozmonaut z raketoplánov, Sojuzu a stanice Mir.
| Norman Earl Thagard | |||
| Astronaut NASA | |||
 | |||
| Št. príslušnosť | USA | ||
|---|---|---|---|
| Narodenie | 3. júl 1943 (77 rokov) Marianna, Florida, USA | ||
| Predchádzajúce zamestnanie | lekár | ||
| Hodnosť | kapitán USMC | ||
| Čas vo vesmíre | 140 dní 13 hodín 24 minút | ||
| Kozmonaut od | 1978 NASA | ||
| Misie | STS-7, STS-51-B, STS-30, STS-42, Sojuz TM-21, Mir EO-18, STS-71 | ||
| Znaky misií |      | ||
| Kozmonaut do | 1995 | ||
| |||
Život
Mladosť a výcvik
Po základnej a strednej škole v roku 1966 vyštudoval Floridskú štátnu univerzitu. Potom nastúpil do armády ako letec k námorníctvu. V roku 1977 na texaskej univerzite obhájil doktorát medicíny. Do tímu kozmonautov NASA bol vybraný roku 1978 ako astronaut – špecialista. V tom čas už bol ženatý a mal dve deti.
Lety do vesmíru
Pri svojom prvom lete na palube Challengeru (misia STS-7) s ním leteli Robert Crippen, Frederick Hauck, John Fabian a jedna žena Sally Kristen Ridová. Odštartovali z kozmodrómu na myse Canaveral. Počas letu vypustili dve družice a jednu zas neskôr niekoľkokrát cvične zachytili a nakoniec sa s ňou vrátili na Zem, na základňu Edwards Air Force Base.
O dva roky neskôr bol v posádke siedmeho letu raketoplánu Challenger, misia STS-51-B. Hlavnou a splnenou úlohou bola aktivácia európskeho laboratória Spacelab. Posádku Challengeru tvorili veliteľ plk. Robert Overmyer, ďalej plk. Frederick Gregory, dr. William Thornton , dr. Norman Thagard, dr. Don Lind, dr. Lodewijk van den Berg a dr. Taylor Wang. Na palube so sebou mali tiež niekoľko zvierat. Štart aj cieľ boli zhodné s prvým letom.
Po štyroch rokoch absolvoval misiu STS-30 na palube raketoplánu Atlantis. Päťčlenná posádka v zložení David Walker, Ronald Grabe, Mark Lee, Norman Thagard a Mary Cleaveová na za hlavnú úlohu vyslať sondu Magellan, určenú na rádiolokačné mapovanie povrchu Venuše. Aj v tomto prípade raketoplán odštartoval z Floridy a pristál v Kalifornii na základni Edwards.
V roku 1992 letel po štvrtýkrát a to na palube Discovery na osemdennú misiu STS-42-D. Posádku raketoplánu tvorili Ronald Grabe, Stephen Oswald, lekár Norman Thagard - ten bol súčasne vymenovaný za „veliteľa pre užitočný náklad“, William Readdy, David Hilmers, Kanaďanka dr. Roberta Bondarová a Nemec dr. Ulf Merbold. Počas letu pracovali na európskom laboratóriu Spacelab. Štart aj pristátie boli na rovnakých miestach ako v predchádzajúcich letoch.
Vo svojich 51 rokoch sa dostal do vesmíru po piatykrát, tentokrát na ruskej kozmickej lodi Sojuz TM-21. Na jej palube bola trojica kozmonautov Vladimir Děžurov, Gennadij Strekalov (obaja budúci členovia 18. základnej posádky orbitálnej stanice Mir) a dr. Thagard. Odštartovali z kozmodrómu Bajkonur a Thagard bol prvým Američanom, ktorý odtiaľ štartoval. Na palube Miru prekonal ďalší rekord a to americký rekord v dĺžke letu z roku 1974. Na Mire pristálo niekoľko lodí, päť dní tam pracovalo súčasne rekordných 10 osôb. Na palube raketoplánu Atlantis STS-71 sa dr. Thagard po 115dennom pobyte vo vesmíre vrátil na základňu Edwards.
Počas svojich piatich letov strávil na obežnej dráhe 140 dní. Je zapísaný ako 122 kozmonaut Zeme.
Po letoch
Pol roka po svojom návrate z piateho letu z NASA odišiel.
Externé odkazy
- (po česky) Norman Thagard v encyklopédii SPACE-40
- (po česky) Thagard, N.E. v Malej encyklopédii kozmonautiky