Nikolaj Ivanovič Noskov

Jeho otec Ivan Alexandrovič Noskov bol Róm, pracoval v mäsokombináte. Matka Jekaterina Konstantinovna Noskovová bola dojička a pomáhala pri stavebných prácach. Nikolaj má štyroch súrodencov. Keď mal osem rokov rodina sa presťahovala do mesta Čerepovec. Ako dieťa účinkoval v školských kultúrnych programoch, ako 14 ročný zvíťazil v speváckom konkurze Severozápadného regiónu. Venoval sa najmä speváckym hitom hudobných skupín Beatles, Creedence Clearwater Revival a iných západných rockových skupín. Jeho angličtina bola slabá, väčšinou foneticky do cyriliky prepisoval to čo zachytil z textu anglicky spievaných piesní. Neskôr začal viac pozornosti venovať angličtine a rokenrolu. Nemal odborné hudobné vzdelanie. Ako samouk sa naučil hrať na klavíri, na gitare a na bubne. Počas služby v ozbrojených silách sa naučil hrať na tube.

Počas svojich začiatočníckych speváckych rokoch sa v Moskve pokúšal na konkurzoch stať sa členom niekoľkých hudobných skupín, ktoré sa nazývali VIA (Vokálno-inštrumentálne Ansemble), ale v žiadnej dlho nevydržal.

V roku 1980 stretol v Moskve jedného z najprogresívnejších sovietskych skladateľov Davida Tuchmanova, ktorý sa rozhodol vytvoriť novú hard rockovú kapelu s Noskovom, ako sólovým spevákom. Po niekoľkých verejných koncertoch nahrali spolu album N.L.O. Táto spolupráca dlho nevydržala. Bola pod negatívnym mediálnym tlakom a jej účinkovanie zakázali štátne orgány. Hard rocková hudba v tom čase v bývalom Sovietskom zväze nebola vítaná a nechápala ju ani väčšina poslucháčov. Dôležité však bolo, že Noskov získal cenné skúsenosti zo spolupráce s Tuchmanovom.

Na jar 1984 Nikolaj Noskov sa stal hlavným sólistom súboru Поющие сердца (Spievajúce srdcia), ktorý viedol, Viktor Vekštejev. V roku 1985 sa usiloval stať sa členom vytvárajúcej sa hudobnej skupiny Ария (Ária).

V roku 1987 zaspieval niekoľko piesní v umeleckom filme Остров погибших кораблей (Ostrov mŕtvych lodí).

Po ôsmych rokoch účinkovania v kluboch a reštauráciách sa jeho život prenikavo zmenil. Stal sa členom skupiny Park Gorkogo (Gorky Park). Oteplenie vzťahov medzi Sovietskym zväzom a západnými krajinami, predovšetkým s USA dovolilo, aby sovietska roková skupina mohla nahrávať gramofónové platne v západných nahrávacích štúdiách a predávať ich v USA. Gorky Park, ktorý vytvoril Stas Namin, vlastným menom Anastas Alexejevič Mikojan, podpísali zmluvu s vydavateľstvom Polydor. S producentom Brucem Fairbairnym Gorky Park nahrala debutový album, ktorý uviedol ruskú hard rockovú skupinu na americký trh. Noskovova pieseň Bang obsadila popredné miesta v hitparádach rozhlasových staníc v USA, v Škandinávii sa stala piesňou roka. Videoklip tejto piesne bol na treťom mieste najhranejších piesní televíznej stanice MTV. Album Gorky Park v roku 1989 bol na 81. mieste medzi 200 najlepšími albumami, ktoré hodnotil časopis Billboard, v Dánsku bol ako najpredávanejší ocenený zlatou platňou.

Spoločne s rockovými spevákmi Jonom Bon Jovim a Klausom Meinem v rokoch 1989 a 1990 nahral duetá.

Finančné problémy a rozpory vo vnútri kapely, neustále bezsenné noci, tehotná manželka Marina a mnohé iné problémy prinútili Noskova opustiť kapelu a v roku 1990 sa vrátil do Moskvy.

V roku 1994 bol Nikolaj Noskov na životnej križovatke. Rozhodol sa začať sólovú kariéru vo vlastnej skupine Nikolaj. Pomaly začal premieňať hard rockový štýl svojej hudby do etnickej baladickej formy blížiacej sa k art rocku. Využíva perkusné nástroje a aj keď v jeho posledných albumoch zaznievajú tvrdšie rytmy možno jeho tvorbu charakterizovať ako funk. Po jeho sólovom albume Mother Russia opúšťa Noskov angličtinu a spieva ruskému publiku v ruštine.

V roku 1996 začala jeho štvorročná spolupráca s Josifom Prigožinom. V roku 2002 založil nadáciu na podporu etnickej hudby, ktorú nazval Дикий мёд (Divoký med).

V Kremeľskom paláci v Moskve usporiadal tri koncerty, v ktorých účinkoval symfonický orchester Musica Viva, ktorý dirigoval Alexander Lavrov. Na koncerte zazneli, okrem iných, skladby z jeho albumu По пояс в небе (Po pás v nebi). Nový album Po pás v nebi, ktorý vydal v roku 2006 bol prijatý hudobnou verejnosťou rozpačito.

V roku 2011 uviedol v televíznom hudobnom programe Majetok republiky pieseň na text básnika Nikolaja Dobronravova Melódia, ku ktorej hudbu skomponoval Aleksandra Pachmutová. V tom istom roku dokončil prácu na novom albume, ktorý nazval Оно того стоит (Stojí to za to). Počas uplynulých päť rokov bol to jeho ďalší album, ktorým akoby chcel povedať, že sa pri tvorbe nových piesní netreba ponáhľať.

V roku 2012 Noskov nahral v nemeckom štúdiu Horsta Schnebela ďalší album, ktorý pomenoval Без названия (Nepomenovaný).

Medzi najznámejšie hity Nikolaja Noskova patria: Дай мне шанс (Daj mi šancu), Снег (Sneh), Это здорово (Je to fajn), Паранойя (Paranoja), Я тебя люблю (Milujem Ťa), Я немодный (Som nemoderný).

Od roku 1980, on se oženil Marina, ktorí sa stretli v Čerepovec[1]. V roku 1990, dcéra, Catherine. V roku 2015, vnučka sa narodila Miroslava[2]. V roku 2017, Nikolaj bol hospitalizovaný s trombom v krčnej časti, z dôvodu choroby trpel koncertov[3][4][5].

• НЛО (UFO, 1982)
• Gorky Park (1989)
• Mother Russia (1994)
• Blaž (Блажь – Rozmar, 1998)
• Sťokla i beton (Стёкла и бетон – Sklo a betón, 2000)
• Dyšu tišinoj (Дышу тишиной – Dýcham mlčanie, 2000)
• Po pojas v nebe (По пояс в небе – Po pás v nebi, 2006)
• Ono togo stoit (Оно того стоит – Stojí to za to, 2011)
• Miod (Мёд – Med, 2012)

• 1992 — Профи (Profi)
• 1996 — Золотой граммофон (Zlatý gramofón) za pieseň Я не модный (Som nemoderný)
• 1998 — Золотой граммофон za pieseň Я тебя люблю (Milujem Ťa)
• 1999 — Овация (Ovácia) Sólista roka
• 1999 — Золотой граммофон za pieseň Паранойя (Paranoja)
• 1999 — Medaila MBD Za službu na Kavkaze
• 1999 — Medaila Ministerstva obrany Za upevnenie bojovej priateľstva
• 1999 — Medaila Ревнителю русской словесности Spoločnosti puškinistov
• 2000 — Золотой граммофон za pieseň Это здорово (Je to fajn)
• 2004 — Medaila Za podporu ruského ministerstva vnútra
• 2006 — Medaila Za ušľachtilých skutkov pre slávu vlasti
• 2009 — cena FSB v kategórii Hudobné umenie za pieseň Павшим друзьям (Padlým priateľom)
• 2015 — Золотой граммофон za pieseň Это здорово (Je to fajn)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Nikolai Noskov na anglickej Wikipédii a Носков, Николай Иванович (музыкант) na ruskej Wikipédii.
• http://muslib.ru/noskov-nikolay/track/

• Oficiálna stránka
• Блог Николая Носкова blog.nnoskov.ru.
• Николай Носков на Muslib.ru.
• Блог Николая Носкова на station.ru
• Facebook.com