Netopier fúzatý
Netopier fúzatý[2] (Myotis mystacinus) je druh netopiera z čeľade netopierovité.
netopier fúzatý | |||
Netopier fúzatý. | |||
Stupeň ohrozenia | |||
---|---|---|---|
[1] | |||
Vedecká klasifikácia | |||
Vedecký názov | |||
Myotis mystacinus Kuhl, 1817 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Popis
Netopier fúzatý je jedným z najmenších netopierov. Jeho telo meria 35 – 48 mm[3], predlaktia sú dlhé 31 – 37 mm[3] a chvost 30 – 43 mm[3]. Výška ušnice dosahuje 12 – 19 mm[3]. Hmotnosť tela sa pohybuje od 4,5 do 6g[4] (6,5)[3]. Srsť na chrbte je hnedá až čiernohnedá so zlatistým nádychom, na bruchu je sivá. Uši a lietacie blany má čiernohnedé.[3]
Echolokácia
Netopier fúzatý využíva pre echolokáciu frekvenciu 32 – 115 kHz. Pri vyhľadávacej fáze 32 – 75 kHz s najvyššou intenzitou pri hodnote 40 – 50 kHz. V približovacej fáze využíva rozsah 35 – 115 kHz.[5]
Spôsob života
Letné úkryty boli nájdené často v ľudských stavbách v škárach prístupných z vonku, v škárach múrov a okien i v skalných puklinách. Živí sa lovom hmyzu, najčastejšie v pásme 1,5 – 6 m nad zemou. Lovia tiež nad vodnými plochami.[5]
Zimu trávi v chladných oblastiach. Pre svoje zimné úkryty využíva jaskyne, štôlne, pivnice.[5]
Rozšírenie a početnosť
Netopier fúzatý žije v Palearktíde i v severnej Afrike v Maroku, na severe približne po 64. rovnobežku.[2] Vyskytuje sa takmer v celej Európe s výnimkou oblastí v Stredomorí, Škandinávii a Británii. Jedná sa o menej bežný druh netopiera.
Rozšírenie na Slovensku
Pôvodne poddruhy M.m.mystacinus a M.m.brandtii sú dnes považované za samostatné druhy a pribudol k nim druh Myotis alcathoe (Helversen et al. 2001). V teréne sa ťažko odlišujú, preto sa mnohé pozorovania nepriraďujú presne k druhu ale sú vedené ako Myotis "mystacinus" a zahŕňajú aj nálezy M. brandtii a M.alcathoe. Ide hlavne o záznamy zo zimného obdobia. Presne determinovaný druh je uvádzaný ako Myotis mystacinus sensu stricto.[2] Rozšírenie netopiera fúzatého ako Myotis "mystacinus" je zistené skoro na celom území Slovenska.[2]
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 212 (49,2 % rozlohy Slovenska):[2]
Referencie
- IUCN Red list 2018.2. Prístup 30. januára 2019.
- KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Marcel Uhrín, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Netopier fúzatý - Myotis mystacinus, s. 337 – 343.
- ANDĚRA, Miloš; HORÁČEK, Ivan. Poznáváme naše savce.. Praha : Mladá Fronta, 1982.
- SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
- SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987. ISBN 3-440-05796-8.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Netopier fúzatý Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Netopier fúzatý