Neokonfucianizmus

Neokonfuciovstvo alebo novokonfuciovstvo je forma konfucianizmu, ktorá vznikla počas dynastie Sung (960 − 1279) ale svoje korene má už v dynastii Tchang (618 − 907).[1]

Neokonfuciovstvo je veľká syntéza, do ktorej vyúsťuje vývin čínskej filozofie v stredoveku. Za praotca neokonfuciovstva sa pokladá Chan Jü. Významným predstaviteľom bol aj čínsky filozof Ču Si.[1]

Zdroje
  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Ďalšia literatúra
  • MCMULLEN, David. Confucianism: Tang (T’ang). In: Encyclopedia of Chinese philosophy. Ed. Antonio S. Cua. New York : Routledge, 2003. 1020 s. ISBN 0-415-93913-5. S. 140 – 149.
  • Tzi-ki Hon. Confucianism: Song (Sung). In: Encyclopedia of Chinese philosophy. Ed. Antonio S. Cua. New York : Routledge, 2003. 1020 s. ISBN 0-415-93913-5. S. 135 – 139.
  • KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 283 – 342.
  • CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 406 – 409.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.