Neoarchaikum
Neoarchaikum je najmladšia éra archaika s trvaním 2 800 – 2 500 mil. rokov. Po ňom nasledovalo paleoproterozoikum – najstaršia časť eónu proterozoikum.
| Neoarchaikum | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Éra archaika | |||
| Časové rozpätie neoarchaika (v miliónoch rokov) | |||
| Začiatok | 2 800 | ||
| Koniec | 2 500 | ||
| Trvanie | 300 | ||
| |||
Vývoj
V neoarchaiku sa končí konsolidácia kôry, sú vytvorené najstaršie časti kontinentov (tzv. prekambrické štíty) a pomaly ustáva zvýšená vulkanická činnosť. Koniec archaika je stanovený na výskyt páskavých železných rúd, čo je indikátor zvýšeného obsahu kyslíka, teda postupnej „štandardizácie“ atmosféry. Je pravdepodobný aj výskyt prvých eukaryotických organizmov.
Pozri aj
Externé odkazy
| Archaikum (3 800 – 2 500 mil. rokov) | |||
| Eoarchaikum (3 800 – 3 600) |
Paleoarchaikum (3 600 – 3 200) |
Mezoarchaikum (3 200 – 2 800) |
Neoarchaikum (2 800 – 2 500) |
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.