Nellie Bly

Jej otec pracoval ako sudca, ale zomrel, keď bola Elizabeth ešte malá. Jej matka sa po druhýkrát vydala za muža, ktorý rád holdoval alkoholu a mal násilnícke sklony.

Neskôr sa rodina presťahovala do Pittsburghu. Počas toho napísala niekoľko menších článkov na rôzne témy, ktoré mali úspech. V tej dobe bolo zvykom používať rôzne pseudonymy a Elizabeth si vybrala Nellie Bly.

Jedna z jej prvých prác sa týkala života pracujúcich žien v továrniach a o čom napísala niekoľko investigatívnych článkov. Továrne následne dostali niekoľko sťažností a Nellie bola požiadaná o písanie o iných témach ako sú móda či záhradníctvo. Tieto témy ju však nenaplňovali a odcestovala do Mexika, aby pracovala ako zahraničný korešpondent. Túžila spraviť niečo, čo by ohúrilo svet. Svoju prácu v Mexiku opísala v knihe Šesť mesiacov v Mexiku. V jednej správe protestovala proti uväzneniu miestneho novinára za kritiku mexickej vlády a potom za diktatúru pod Porfiriom Díazom. Keď sa mexické úrady dozvedeli o správach, ktoré Nellie píše, vyhrážali sa jej zatknutím a prinútili ju, aby krajinu opustila.

V roku 1887 prišla do New Yorku a začala pracovať pre Josepha Pulitzera v časopise New York World. Pracovala ako novinárka v utajení a nechala sa na desať dní dobrovoľne zatvoriť do ženskej psychiatrickej liečebne, aby vyšetrila skutočnosti ohľadom brutálneho a zlého zachádzania s pacientmi.

Nellie sa dostala do ústavu tak, že sa sťažovala na výpadky pamäte a bolesti hlavy. Následne ju odviedla polícia a lekár usúdil, že je zrejme pod vplyvom drog a potrebuje liečbu.

Svedectvá Nellie boli totožné s tým, čo sa hovorilo o Blackwell's Island Asylum. Hovorila o tom, že na pacientov často vylievali ľadovú vodu, často ich budili zo spánku, dostávali zhnité jedlo a často sa na psychiatrii praktikovalo aj fyzické či psychické násilie zo strany personálu. Nellie zo psychiatrickej liečebne prišli „zachrániť“ jej kolegovia z novinárskej brandže po desiatich dňoch od nástupu. Po vyslobodení o svojich zážitkoch napísala niekoľko článkov a vydala knihu s názvom 10 dní v blázinci.

Skutočnosti, ktoré prezradila Nellie donútili úrady a ostatné inštitúcie, aby celú situáciu v ústave prešetrili. Vďaka tomu sa po celej krajine začali zavádzať opatrenia, ktoré mali zamedziť preľudneniu ústavov, najímaniu nevhodného personálu a neľudskému správaniu sa k pacientom. Napriek tomu, že sa o dianí v ústavoch vedelo, Nellie bola prvá žena, ktorá sa rozhodla otvorene o tom hovoriť.

Tiež je veľmi známa vďaka svojej ceste okolo sveta, ktorú uskutočnila 14. novembra 1889. Jej cesta bola dlhá 24 899 míľ, trvala 72 dní, 6 hodín a 11 minút. čo bol pre vtedajšiu dobu svetový rekord, inšpirovaný Julesom Verneom a jeho knihou Cesta okolo sveta za 80 dní.

V roku 1895 sa vydala za milionára Roberta Seamana, ktorý bol od nej o 42 rokov starší. Následne opustila žurnalistiku a pracovala vo firme, ktorá vyrábala oceľové nádoby. Robert Seaman zomrel v roku 1904 vo veku 82 rokov, odvtedy žila sama.

Zomrela dňa 27. januára 1922 na pneumóniu vo veku 57 rokov. Pochovaná je na súkromnom cintoríne Woodlawn v Bronxe, New York.

O Nellie Bly bolo natočených niekoľko dokumentárnych filmov. V roku 1960 vznikol film Around the World with Nellie Bly a v roku 1981 The Adventures of Nellie Bly, v roku 2015 režisér Timothy Hines natočil film s názvom 10 Day in a Madhouse, podľa knižnej predlohy od Nellie Bly. Jej príbeh bol tiež spomenutý v jednej z častí seriálu American Horror Story a v roku 2019 vyšiel film s názvom Escaping the Madhouse: The Nellie Bly Story v hlavnej úlohe s Christinou Ricciovou.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nellie Bly

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nellie Bly na anglickej Wikipédii.

Literárny portál