Korešpondent

Podľa dĺžky doby pôsobenia v teréne sa rozoznáva:[14]

• stály korešpondent – sídli trvalo v mieste, ktoré je pre redakciu významné ako zdroj informácií (napr. významné veľkomestá pre jednotlivé oblasti, napr. New York, Paríž, Londýn, Tel Aviv-Jafo)[15] a obyčajne spadá pod právomoc sekretariátu;[14]
• vyslaný korešpondent – je redakciou vyslaný na dlhší čas na určité miesto, aby redakcii sprostredkoval spravodajstvo z významných udalosti (napr. konferencie, festivaly, olympijské hry); zostáva v kompetencii oddelenia, do ktorého patril pred odchodom z redakcie.[14] Špecifikom je vojnový korešpondent, ktorý je vyslaný do oblasti vojnového konfliktu, aby zabezpečil aktuálne a autentické informácie z bojiska a blízkeho okolia.

Podľa miesta pôsobenia vo vzťahu k domovskému štátu redakcie sa stály korešpondent môže byť:[16]

• domáci korešpondent – sídli v štáte, v ktorom sa nachádza sídlo redakcie;
• zahraničný korešpondent – sídli v zahraničí.

Iné typy korešpondentov zahŕňajú:

• diplomatický korešpondent – domáci alebo zahraničný stály korešpondent, ktorý sprostredkúva informácie z prostredia zahraničnej služby (diplomacie),
• kráľovský korešpondent – stály korešpondent, ktorý sprostredkováva informácie z prostredia kráľovskej rodiny (v súčasnosti sa to týka najmä britskej kráľovskej rodiny),
• vojnový korešpondent – vyslaný korešpondent, ktorý sprostredkúva informácie z prebiehajúceho vojnového konfliktu.

William Howard Russell (ca 1854)

Za jedného z prvých zahraničných korešpondentov sa pokladá Henry Crabb Robinson,[14] ktorého britský denník The Times v súvislosti s napoleonskými vojnami vyslal do Altony (súčasť Hamburgu), kde v období od marca do augusta 1807 prinášal správy z diania na kontinente.[17] William Howard Russell, ktorý pôsobil 22 mesiacov ako vyslaný korešpondent The Times na fronte počas krymskej vojny býva označovaný za jedného z prvých moderných vojnových korešpondentov. Svojej správy odosielal telegraficky a v Británii mali až taký dopad na verejnosť, že viedli k pádu vlády.[18]

V 20. storočí výrazne vzrástol počet korešpondentov. Keďže sú miesta korešpondentov nákladné, menej významné periodiká miesto vysielania vlastných korešpondentov využívajú služby spravodajských agentúr, resp. nakupujú žurnalistické prejavy korešpondentov iných periodík.[14]

1. Z com- + respondēre.[1] Respondēre znamená 1. pôvodne: navzájom sľúbiť, navzájom zaručovať; 2. odpovedať, odvetiť; súhlasiť, zhodovať sa, byť podobní.[2]
2. Ako synonymum k výrazu korešpondent ho uvádza Slovník cudzích slov (akademický) (2005)[6] a Slovník súčasného slovenského jazyka (2011),[7] hoci odborné encyklopédie a slovníky žurnalistiky dôsledne rozlišujú medzi dopisovateľom (neprofesionálnym prispievateľom do periodika) a korešpondentom resp. spravodajcom (profesionálnym, vysunutým redaktorom). Pozri dopisovateľ.

• „korespondent“, Universum : Všeobecná encyklopedie, 5. díl, Ko – Ma, Praha: Odeon, 2000, str. 121, ISBN 80-207-1067-1
• Arnold, Guy (2002), „Russell, William Howard“, Historical dictionary of the Crimean War, Volume 2, I–Z, Lanham, MD; London: The Scarecrow Press, str. 121-122, ISBN 0-8108-4276-9
• Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „korešpondent“, Slovník cudzích slov (akademický) (2. vyd.), Bratislava: Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6, http://slovnik.juls.savba.sk/?w=korešpondent&s=exact&c=t583&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8
• Jacz, Ľudovít, ed. (1982), „korešpondent“, Malá encyklopédia žurnalistiky, Bratislava: Obzor, str. 241-242, OCLC 755139426
• Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „korešpondent“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L, Bratislava: Veda, ISBN 978-80-224-1172-1
• Paulička, Ivan, ed. (2002a), „korešpondencia“, Všeobecný encyklopedický slovník, G – L, Praha: Ottovo nakladatelství, str. 658, ISBN 80-7181-659-0
• Paulička, Ivan, ed. (2002b), „korešpondent“, Všeobecný encyklopedický slovník, G – L, Praha: Ottovo nakladatelství, str. 658, ISBN 80-7181-659-0
• Pražák, Josef M.; Novotný, František; Sedláček, Josef, edi. (1980), „respondeō“, Latinsko-český slovník, 2. (L – Z) (19. vyd.), Praha: Státní pedagogické nakladatelství, str. 409, OCLC 320154857
• Rae, William Fraser (1897), „Robinson, Henry Crabb“, The dictionary of national biography, Volume 49, Robinson – Russell, London: Smith, Elder & Co., str. 15-17, OCLC 163196272
• Rejzek, Jiří (2001), „korespondovat“, Český etymologický slovník, Vozice: Leda, str. 301, ISBN 80-85927-85-3
• Serafínová, Danuša et al. (1989a), „korešpondent“, Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky, Bratislava: Alfa, str. 97, ISBN 80-05-00107-X
• Serafínová, Danuša et al. (1989b), „spravodajca“, Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky, Bratislava: Alfa, str. 196, ISBN 80-05-00107-X
• Serafínová, Danuša et al. (1989c), „stály korešpondent“, Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky, Bratislava: Alfa, str. 198, ISBN 80-05-00107-X
• Serafínová, Danuša et al. (1989d), „stály spravodajca“, Terminologický slovník žurnalistiky : slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky, Bratislava: Alfa, str. 198, ISBN 80-05-00107-X
• Trunečková, Ludmila (2010), „korespondent“, in Osvaldová, Barbora, Praktická encyklopedie žurnalistiky a marketingové komunikace (3. vyd.), Praha: Libri, str. 108, ISBN 978-80-7277-266-7
• Tušer, Andrej (2010), Ako sa robia noviny (4. vyd.), Bratislava: Eurokódex, ISBN 978-80-89447-23-7, http://books.google.sk/books?id=mCi6CiTn7vsC

• dopisovateľ