Naukydes z Argosu

Naukydes alebo Naukydés (starogr. Ναυκύδης) bol grécky sochár z prelomu 5. a 4. storočia pred Kr.[1][2]

Diskoforos (atlét nesúci disk), rímska mromorová kópia gréckeho originálu od Naukyda, Musée du Louvre

Naukydes, syn Mothóna z Argosu,[3] (alebo Patroklea, uvádza ho nápis objavený v Olympii[4]) bol žiak sochárskeho majstra Polykleita. Tvoril približne v 2. polovici 5.[5] a na začiatku 4. storočia pred Kr.[2] Medzi jeho žiakov patrili sikyónsky Alypos[6] a mladší Polykleitos z Argosu (Polykleitos je uvedený aj ako jeho brat,[3] ale nie je známe, kto bol tento Polykleitos[7]).[2][8] Zo starovekých autorov nám o ňom a jeho dielach uvádzajú správy najmä Pausanias a Plínius Starší.[9]

Naukydes vytvoril slávnu chryselefantinovú (zo zlata a slonoviny) sochu bohyne Héby,[10] ktorá sa nachádzala v chráme bohyne Héry (Héraion bol vzdialený 4,5 km na juhovýchod od Mykén, zachovali sa z neho značné zrúcaniny[11]).[12] Ďalšími jeho dielami boli bronzová socha Hekaty v Argose,[3] Hermes,[8] Diskoforos,[8] socha obetníka barana,[8] podobizeň lyrickej poetky Érinny a zhotovil aj niekoľko sôch olympijských víťazov.[2]

Bola to napr. socha Euklea, vnuka slávneho olympionika Diagora z Rodosu (Euklovo olympijské víťazstvo datujú na koniec 5. storočia pred Kr., podstavec jeho sochy s čiastočne zachovaným nápisom objavili vo východnej stene byzantského chrámu v Olympii[4][13]).[14] Sochy Cheimóna, víťaza v zápasení na olympijských hrách v roku 448 pred Kr., a to jedna v Olympii, druhá podľa Pausania dopravená v rímskom období z Argosu do svätyne Eirény v Ríme[15] a socha zápasníka Baukida z Troizény, olympijského víťaza v roku 400 pred Kr.[16]

Čo sa týka jeho zachovalých diel, pripisuje sa mu len niekoľko sôch, aj to len v rímskych kópiach. Jednou z nich je Diskoforos v Musée du Louvre.[17]

Podľa niektorých historikov tu ide o dvoch rovnomenných umelcov, jedného z polovice piateho storočia pred Kr., ktorý patril do Polykleitovej rodiny a druhého z prvej polovice štvrtého storočia pred Kr.[18]

Referencie a bibliografia

  1. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 370.
  2. Archeologický ústav CSAV v Akademii, nakl. CSAV, 1860, Památky archaeologické, str. 104
  3. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 170.
  4. Die Inschriften von Olympia [IvO], IvO 159
  5. Plínius Starší, Naturalis Historia, 34,50.
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 429.
  7. Pausanias, Description of Greece, 2, 22, 7., poznámky 48
  8. Plínius Starší, Naturalis Historia, 34,80.
  9. Aloys Ludwig HIRT, Die Geschichte der bildenden Künste bei den Alten, str. 182
  10. Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 220.
  11. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 521.
  12. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 158.
  13. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 568.
  14. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 441.
  15. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 448.
  16. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-039-73. S. 446.
  17. R. HOFF, F. QUEYREL, E. PERRIN-SAMINADAYAR (a cura di) Osanna Edizioni, Eikones, str. 262 Musée du Louvre&f=false
  18. Evelina Borea, Carlo Gasparri Ed. de Luca, 2000, L'idea del bello, str. 190

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.