Namib

Rozloha púšte je približne 80 900 km²[1] a rozprestiera sa pozdĺž pobrežia Namíbie s Atlantickým oceánom v dĺžke cca 1 600 km. Šírka sa pohybuje v rozmedzí 50 - 160 km. Púšť je rozdelená riekou Kuiseb na približne dve rovnaké časti. V severnej časti sa nachádzajú skalnaté útvary, útesy, priepasti a štrkové polia. Juh je charakterizovaný vysokými dunami a pieskom.

Púšť je považovaná za najstaršiu na svete a jej vek sa odhaduje na 55 miliónov rokov[1]. Extrémne sucho je spôsobené dvoma dôvodmi. Prvý je, že východné vetry z Indického oceánu strácajú svoju vlhkosť pri prechode cez Dračie hory. Druhým dôvodom je, že prevládajúce juhozápadné vetry ochladzuje Benguelský prúd a vytvára pevninový prúd studeného vzduchu, ktorý sa stretáva s teplejším a ľahším vzduchom z povrchu. Táto inverzia zabraňuje klasickému stúpaniu chladného a vlhkého vzduchu a nevytvárajú sa oblaky. Pobrežná oblasť je približne 200 dní v roku v hmle. Tá sa objavuje v skorých ranných hodinách a je jediným zdrojom vlhkosti pre miestne rastliny a živočíchy.

V púšti sa nachádza veľké množstvo nezvyčajnej fauny a flóry. Napríklad podivne vyzerajúca rastlina - velvíčia podivná (Welwitschia mirabilis), ktorá je považovaná za živú fosíliu. Vo vlhkých častiach púšte rastie melón Acanthosicyos horridus, ktorý miestny nazývajú Nara. Gekón Pachydactylus rangei sa vyskytuje iba v tejto púšti. Medzi endemický druh patrí aj nezvyčajný druh chrobáka Onymacris unguicularis, ktorý získava vodu tak, že ju pred východom slnka necháva skondenzovať na svojom tele.

• 
  Pachydactylus rangei
• 
  Welwitschia mirabilis

Púšť Namib je miesto s veľkými ložiskami nerastných surovín ako volfrám, diamant a soľ. Tieto suroviny sa potom nespracované vyvážajú. Na severozápadnom pobreží sa nachádza Pobrežie kostier známe veľkým počtom vrakov lodí, ktoré sem uviazli vďaka silným vetrom a hmle.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Namib.