Nakagin Capsule Tower

Nakagin Capsule Tower je obytno-administratívna budova v Tokiu, navrhnutá architektom Kishom Kurokawom v roku 1971.

Nakagin Capsule Tower v Tokiu

Kapsulová veža sa stala jedným z hlavných predstaviteľov japonskej architektúry 70tych rokov. Od roku 1996 bola pripísaná do zoznamu svetového dedičstva v International Commitee of Docomomo International.

Vznik a vývoj

Povojnové obdobie vyvolalo množstvo otázok ohľadom lacného bývania. Svetoví architekti sa zaoberali otázkou ako vytvoriť čo najviac obytných priestorov na čo najmenšej ploche. Preto sú 70-te roky charakteristické celosvetovou expanziou výstavby bytových domov.

Inšpirácia

Japonský architekt Kisho Kurokawa vytvoril jednu z najpozoruhodnejších stavieb z oblasti stavieb pre bývanie, ktorá podala základ pre inšpiráciu mnohých tvorcov svetovej architektúry. Budova je aktuálnou odozvou na vtedajšiu situáciu.

The Capsule Tower alebo Kapsulová veža sa nachádza v Nakagin v Tokiu. Plocha, ktorú zaberá táto stavba sa rozprestiera na priestore o rozlohe 3 091,23 m2, z toho je čistá zastavaná plocha 429,51 m2. Tvorí ju 13 nadzemných a jedno podzemné podlažie. Pozostáva zo 140tich kapsúl, ktoré tvoria stavebnú jednotku pričom na každej akcentuje jedno malé okrúhle okno.

Konštrukcia

Autor vynašiel systém spájania betónových prefabrikovaných kociek do nosného centrálneho jadra pomocou štyroch vysokonapäťových šróbov. Jednotlivé časti objektu boli zdvihnuté žeriavom a upevnené do betónovej šachty. Vytvoril ľahko demontovateľnú konštrukciu, ktorou sa v prípade potrebnej rekonštrukcie dá veľmi rýchlo nahradiť samotná bytová jednotka za novú. Zároveň sa stala stavba jedinečná svojou formou, nepravidelne sa opakujúcim modulárnym prvkom v tvare kocky. Napriek chaotickému rozmiestneniu pôsobí veža harmonizujúco, dominantne a jedinečne.

Interiér

interiér

Každá kapsula bola navrhovaná ako samostatný byt pre jednu osobu prípadne tzv. štúdio. Architekt nezabudol ani na interiér. Doplnil ho originálnym nábytkom a zabudovanými spotrebičmi ako napr. televízorom, hudobným prehrávačom. Hygienické jadro je taktiež súčasťou vnútorného priestoru, vo vzájomnom spolunažívaní materiálov i tvarom. Celkový interiér pôsobí veľmi futuristicky, progresívne na vtedajšiu dobu akoby predznamenal začiatok zaha hadidovskej súčasnej architektúry.

Zdroje

  • Papadakis,A, Steele, J., Architektur der Gegenwart, Deutsche Ausgabe 1992
  • Jenchs, Ch., Spätmoderne Architektur, Stuttgart, Deutsche Verlags- Anstalt GmbH 1981
  • Hollingsworth, M., Architektúra 20. storočia, Bratislava, Columbus spol. s r.o. 1993
  • Sharp, D., 20th century architecture - A visual history, London, Lund Humphries publisher Ltd. 1991
  • Jenchs, CH., Modern Movements in Architecture, London, Penguin Books 1973

Iné projekty

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.