Omega Centauri
Omega Centauri alebo NGC 5139 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Kentaur, ktorú identifikoval ako nehviezdny objekt Edmund Halley v roku 1677. Známa bola už v staroveku, opísal ju Klaudios Ptolemaios ako hviezdu.
| Omega Centauri | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | guľová hviezdokopa |
| Rektascenzia | 13h 26m 47s |
| Deklinácia | -47° 28′ 51″ |
| Vzdialenosť | 17 000 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 5,3 |
| Súhvezdie | Kentaur |
| Fyzické charakteristiky | |
| Priemer | 251 ly |
| Iné označenia | NGC 5139 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 5,3, takže ju dobre vidieť i voľným okom a v ďalekohľade je to veľmi pekný pohľad. Na oblohe má priemer 54´, jej skutočný priemer je 251 ly a pozeráme sa na ňu zo vzdialenosti 17 000 svetelných rokov. Leží 36° južne od hviezdy Spika. Je to zatiaľ najhmotnejšia nám známa guľová hviezdokopa v Galaxii. Okolo stredu tejto obrovskej hviezdokopy obieha asi 10 miliónov hviezd. Napriek takmer guľatému tvaru je mierne sploštená. V jej strede sú hviezdy nahustené 10 000-krát viac ako hviezdy v okolí Slnka. Okrem červených obrov a hviezd hlavnej postupnosti sa tu nachádzajú aj mladé modré hviezdy. V guľových hviezdokopách sú mladé hviezdy nezvyčajné. Materiál na ich vznik pochádza pravdepodobne zo starých hviezd a tiež z medzigalaktického priestoru. Keď dôjde k zrážke dvoch hviezd, tak buď splynú a vytvoria jednu hmotnejšiu hviezdu, alebo sa zachytia a vytvoria novú dvojhviezdnu sústavu. Blízke dvojhviezdy sa ovplyvňujú navzájom a niekedy vyžarujú ultrafialové alebo röntgenové žiarenie, keď plyn z jednej hviezdy dopadá na sprievodcu, akým je biely trpaslík alebo neutrónová hviezda.