NGC 1275
NGC 1275 je galaxia v súhvezdí Perzeus, ktorú objavil nemecký astronóm Heinrich Louis d’Arrest 14. februára 1863. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 11,7. Je známa ako seyfertova galaxia a podľa nej sa nazýva celá skupina aktívnych galaxií podobných kvazarom. Býva označovaná aj ako 3C 84 alebo Abell 426 a je totožná s rádiovým zdrojom Perseus A. Je dominantnou galaxiou Kopy galaxií v Perzeovi.
| NGC 1275 | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | Seyfertova galaxia |
| Trieda | cD;pec;NLRG |
| Rektascenzia | 03h 19m 48,1s |
| Deklinácia | 41° 30′ 42″ |
| Vzdialenosť | 235 Mly |
| Červený posun | 5264 ± 11 km/s |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 12,6 |
| Zdanlivé rozmery (V) | 2′,2 × 1′,7 |
| Súhvezdie | Perzeus |
| Fyzické charakteristiky | |
| Iné označenia | Perseus A, PGC 12429, UGC 2669 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Objavil ju americký astronóm Carl Keenan Seyfert v roku 1943. Galaxia je mohutným zdrojom rádiového a röntgenového žiarenia ako Perseus X-1 alebo 3U 0316+41. Jej jadro je veľmi aktívne. Nachádza sa v ňom pravdepodobne superhmotná čierna diera, ktorá tvorí zdroj jeho činnosti. Centrálnu oblasť obklopuje obrovský mrak s priemerom rádovo stoviek až tisícok svetelných rokov. Dochádza v ňom k erupciám, pri ktorej jadro galaxie vyvrhuje obrovské mraky plynu s hmotnosťou až stoviek hmotností Slnka a rýchlosťou až 5000 km/s. Chumáčová štruktúra mraku svedčí o prerušovanom vyvrhovaní plynov z jadra. NGC 1275 vlastne predstavuje zrážku dvoch galaxií. Disk prašnej špirálovej galaxie pretína veľkú eliptickú galaxiu. Pod vplyvom slapových síl vzniká v mieste zrážky množstvo nových hviezd. Seyfertove galaxie majú všetky veľmi jasné jadro žiariace prevažne v infračervenom spektre a nie príliš výrazné ramená. Dnes ich poznáme asi 200 a prvú z nich (NGC 1068) objavil ešte v roku 1908 E. Fatt, dôkladne sa však nimi začal zaoberať až Carl Seyfert. Seyfertove galaxie tvoria asi 1 až 2 % zo špirálových galaxií rovnakej svietivosti. Zdrojom ich energie je gravitačná sila obrej čiernej diery v ich jadrách. Predpokladá sa, že veľké špirálové galaxie (vrátane Galaxie) strávia približne desatinu svojho života v aktívnom, „seyfertovskom“ období. Sayfertove galaxie sa delia na dve skupiny: Seyfertove galaxie 1 a 2.