Centaurus A
Centaurus A, známa aj ako NGC 5128, je najbližšia aktívna galaxia k Mliečnej ceste, pričom je to rádiová galaxia. Predpokladá sa, že v jej strede je čierna diera.
| Centaurus A | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | galaxia |
| Rektascenzia | 13h 25m 05s |
| Deklinácia | -43° 01′ 00″ |
| Vzdialenosť | 15 mil. ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 6,6 |
| Zdanlivé rozmery (V) | 18' × 14' |
| Súhvezdie | Kentaur |
| Fyzické charakteristiky | |
| Priemer | 138 000 ly |
| Absolútna jasnosť | -21,4 |
| Zvláštne vlastnosti | najbližšia aktívna galaxia |
| Iné označenia | NGC 5128, Arp 153 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Centaurus A má jasnosť 7 magnitúd a uhlový priemer 18,2´. Jej skutočný priemer je 10 miliónov svetelných rokov. Je to naša najbližšia obria eliptická galaxia, ktorá patrí k najjasnejším rádiovým zdrojom na oblohe. Galaxia je tiež veľmi jasným zdrojom röntgenového, infračerveného a gama žiarenia.
Popis objektu
Pozdĺž jej rotačnej osi sa nachádzajú laloky rádiového žiarenia rozprestierajúce sa do vzdialenosti cez 1 milión ly. Z veľmi malého jadra o priemere asi 10 ly vybieha výtrysk plazmy do jedného z lalokov. Tieto rádiové laloky sú prejavom uvoľňovania energie, ktorá pochádza z jadra galaxie.
Malé jadro galaxie je tiež zdrojom rentgenového žiarenia. V galaxii je veľa mladých hviezdokôp a oblastí, v ktorých vznikajú nové hviezdy. To je nezvyčajné, lebo iné eliptické galaxie takéto oblasti nemajú. Galaxia je výnimočná aj tmavým pruhom medzihviezdnej absorbujúcej hmoty, ktorá jej na snímkach dáva charakteristický vzhľad. Obe zvláštnosti u tejto eliptickej galaxie možno vysvetliť zrážkou dvoch galaxií – starej obrej eliptickej a špirálovej galaxie s priečkou, bohatej na medzihviezdnu hmotu. Pozostatok špirálovej galaxie vidíme takmer z boku ako tmavý pruh, lebo sa jej rovina odchyľuje od zorného uhla len o 15°. Špirálová galaxia je pohlcovaná obrou čiernou dierou s hmotnosťou asi 100 mil. hmotností Slnka v strede eliptickej galaxie. Snímky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu v infračervenom žiarení ukazujú okolo stredu rozsiahly vír, ktorý kŕmi obriu čiernu dieru a tým uvoľňuje veľkú energiu. Bez tejto hmoty dodávanej čiernej diere by NGC 5128 nemohla byť taká aktívna a nemohol by v nej prebiehať taký rozsiahly zrod hviezd.