Muchotrávka končistá
Muchotrávka končistá (Amanita virosa) je smrteľne jedovatá huba z čeľade muchotrávkovitých (Amanitaceae).
Muchotrávka končistá | |
| |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Amanita virosa | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Opis
Plodnica je biela, iba niekedy je trochu žltkastá.[1] Klobúk je 5 – 9 cm široký, za mladi tupo kužeľovitý, neskôr zvoncovitý, v dospelosti plocho klenutý, biely, iba na temene jemne žltookrový.[2] Lupene sú husté, biele, pri hlúbiku voľné. Spočiatku sú zakryté čiastočnou plachtičkou.[3] Hlúbik je 10 – 15 cm dlhý a 0,8 – 1,5 cm hrubý, valcovitý, vo vnútri dutý, hore trochu stenčený s ovisnutým prsteňom, je biely, lesklý, šupinatý, na báze trochu hľuzovito zhrubnutý, sediaci v bielej voľnej pošve.[4] Dužina je biela, nemeniaca sa, chuť i vôňa je nevýrazná.[3] Výtrusy sú guľovité, hladké, bezfarebné, 7 – 10 μm veľké.[4] Výtrusný prach je biely.[3]
Výskyt
Rastie od augusta do októbra v ihličnatých lesoch v horských a podhorských oblastiach.[4][2] V nižších polohách sa vyskytuje hlavne v borinách. Je rozšírená iba miestami, v niektorých oblastiach úplne chýba.[3]
Praktický význam
Muchotrávka končistá je smrteľne jedovatá podobne ako muchotrávka zelená. Požitie jedla z tejto huby spôsobuje otravy spojené s poškodením pečene.[3]
Možnosť zámeny
Najčastejšie sa zamieňa za pečiarky, ktoré sa odlišujú sivými, ružovými až černastými lupeňmi a hlúbikom bez pošvy.[3]
Galéria
- mladé plodnice
- pošva plodnice
- staršia plodnica
- lupene a prstenec plodnice
Referencie
- Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 163.
- Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 240.
- Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 201.
- Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 78.