Mrle

V tradičných systémoch sú mrle obyčajne klasifikované ako rad mrle (lat. Oxyurida alebo Oxyuroidea alebo Oxyurata) hlístovcov, i keď v niektorých systémoch sú zaradené ako súčasť radu hlísty/škrkavky (lat. Ascaridida) alebo ojedinele (Ivaškin 1961) ako súčasť hádatiek (Rhabditida, Anguillulata).

V novších systémoch sú mrle klasifikované:

• buď ako podrad mrle (lat. Oxyurina) patriaci do radu hlístovcov nazývaného spirury (Spuririda),
• alebo ako infrarad mrle (lat. Oxyuridomorpha) patriaci do podradu Spirurina patriaceho do radu hlístovcov nazývaného rabditotvaré (Rhabditida).

Porovnaj Systematiku v článku hlístovce.

Sú to parazity stavovcov, menej hmyzu. Vývin prebieha bez medzihostiteľa aj bez migrácie juvenilných štádií telom hostiteľa. Hltan je vzadu rozšírený v bulbus.

Medzi zástupcov patrí napr. mrľa ľudská (Enterobius vermicularis), dlhá asi 12 mm. Parazituje v hrubom čreve človeka, najmä detí. Samička vylieza v noci klásť vajíčka do okolia konečníka. Nákaza sa pozná tak, že deti sa škrabú, pri tom sa im nepatrné vajíčka dostávajú pod nechty a pod., pri hre dochádza opäť k samonákaze alebo k nákaze kamaráta (súrodenca). Slabý výskyt sa často ani nezistí, pri hromadnej nákaze sa môžu dostaviť anemické príznaky. Prevenciou je dodržovanie hygieny. V čreve koní parazituje mrľa konská (Oxyuris equi), ktorá je dlhá asi 150 mm. Pri hromadnom výskyte majú zvieratá črevné katary a hnačky, sú nepokojné a trú si oblasť konečníka o okolité predmety, čím zamorujú okolie vajíčkami. V čreve hydiny i divo žijúcich hrabavcov žije mrľa slepačia (Heterakis gallinae), dlhá asi 10 mm. Spôsobuje tráviace ťažkosti, zníženie znášky vajec a celkové oslabenie organizmu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mrle

• PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.