Moussa Traoré
Moussa Traoré (* 25. september 1936, Kayes, Francúzsky Sudán – † 15. september 2020, Bamako, Mali)[1] bol druhým prezidentom Mali.
Moussa Traoré | ||||||||
2. prezident Mali | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 19. november 1968 – 26. marec 1991 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 25. september 1936 Kayes, Mali | |||||||
Úmrtie | 15. september 2020 (83 rokov) Bamako, Mali | |||||||
Politická strana | Union Démocratique du Peuple Malien | |||||||
Národnosť | malijská | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Mariam Traoré | |||||||
Odkazy | ||||||||
Moussa Traoré (multimediálne súbory) | ||||||||
|
Život a kariéra
Prvá kapitola života syna roľníckej rodiny bola spojená s armádou. Od raného veku prechádzal sieťou vojenských škôl a nakoniec vstúpil do francúzskej armády. Potom, kedy Mali získalo roku 1960 nezávislosť, začal budovať svoju kariéru v novo vznikajúcej armáde svojej vlasti.
Postavenie vojska bolo ohrozené, keď prezident Keïta založil roku 1967 konkurenčnú ozbrojenú zložku – ľudovej milície. Traoré sa postavil do čela vojenského prevratu, ktorý úspešne ukončil v roku 1968 Keïtovu vládu. Traoré sa stal malijským prezidentom a prisľúbil návrat civilnej vlády potom, keď sa prechodnej vláde podarí zlepšiť ekonomické podmienky v krajine. V prvých rokoch v úrade bol len prvým medzi rovnými, vojenská junta ďalej rozhodovala kolektívne.
Pod Traorého vedením nedošlo k odstráneniu Keïtových socialistických programov, ktoré sa tešili určitej podpore. Traoré ich však doplnil o finančnú pomoc Francúzska a ďalších západných darcov, s ktorými úspešne nadviazal kontakty. Sucha na začiatku 70. rokov však ekonomickú situáciu v krajine ďalej zhoršili.
Z narastajúcich sporov vo vnútri vládnuceho výboru vyšiel Traoré víťazne a koncom februára 1978 odstavil od moci zostávajúcich štyroch vojenských predstaviteľov. Civilná vláda sa do Mali vrátila v roku 1979, avšak v podobe, ktorú si Traoré naplánoval. Jedinou povolenou politickou stranou sa stal jeho vlastný Union Démocratique du Peuple Malien (Demokratický zväz malijského ľudu). To mu zaručovalo, ako už jasnej jednotke malijského mocenského rebríčka, istotu opakovanej voľby prezidentom a tiež dostatok prostriedkov k prevedeniu na tajné súkromné účty v zahraničí.
Aby získal ďalšie prostriedky zo zahraničia, musel v 80. rokoch Traoré pristúpiť na hlbšie ekonomické reformy navrhované Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom. Ostro vystupoval proti rastúcej korupcii – koncom 80. rokov bolo niekoľko osôb za defraudáciu verejných prostriedkov odsúdených k smrti. Rozsudky však neboli prevedené.
Rastúca nezamestnanosť vyvolala ostré protesty širokej populácie. Snaha vyjsť demonštrantom v ústrety drobnými ústupkami bola skoro vystriedaná silovými riešeniami, zvlášť potom, kedy začiatok 90. rokov priniesol vo svetle celosvetových udalostí demokratizačné požiadavky.
Potom, kedy v marci 1991 bezpečnostné sily zabili viac ako sto účastníkov demonštrácie, previedol Amadou Toumani Touré v krajine vojenský prevrat a Traoré bol uväznený. Druhý malijský prezident bol spolu so svojou ženou a švagrom koncom 90. rokov odsúdený za vraždu a defraudáciu k trestu smrti, ktorý nový prezident Alpha Oumar Konaré zmenil na doživotné vezenie. Traoré však predsa len nakoniec mohol vyjsť z vezenia ako slobodný muž. Bol prepustený v roku 2002 potom, kedy mu odstupujúci prezident Konaré udelil milosť.
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Moussa Traoré na českej Wikipédii.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Moussa Traoré
Prezidenti Mali | ||
Predchádza: | 19. november 1968 — 26. marec 1991 | Nasleduje: |
Modibo Keïta | Moussa Traoré | Henri Konan Bédié |