Mojmír Benža

V roku 1958 maturoval na gymnáziu v Senici. Po dvoch semestroch na Strojníckej fakulte SVŠT chcel prestúpiť na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, priamy prestup však nebol možný a tak rok pracoval ako robotník na Štátnom majetku v Senici. Od roku 1960 študoval národopis. V roku 1962 však prešiel na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity. Tam mohol študovať mimoeurópske kultúry, na Univerzite Komenského sa prednášalo hlavne o slovenskej tradičnej kultúre.[2] Titul PhD. získal v roku 1998.[3]

Vzdelanie ukončil v roku 1966 popri zamestnaní diplomovou prácou o brazílskych indiánoch kmeňa Bororo čím sa podľa vlastných slov stal "prvým slovenským mimoeurópskym etnológom".[2] Pracoval pre Slovenské národné múzeum v Martine a pripravil výstavu Staroegyptské pamiatky zo zbierok slovenských múzeí.[2]

Podľa vlastných slov ho zaujímalo každých 10-15 rokov niečo iné: „V 70. rokoch odev a staviteľstvo, v 80. etnografický atlas, v 90. slovenské menšiny v zahraničí a politicko-právne postavenie menšín na Slovensku, v 1. desaťročí 21. storočia to boli národnostné štatistiky a história Evanjelickej cirkvi na Slovensku. V tomto desaťročí som opäť pri tradičnom odeve s dôrazom na Záhorie.“[2]

Vyučoval na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.[4] Je bývalým pracovníkom Ústavu etnológie SAV.[3]

Je spoluautorom koncepcie, redaktorom a autorom kapitoly o tradičnom odeve.[2] Je redaktorom a autorom hesiel Elektronickej encyklopédie Centra pre tradičnú ľudovú kultúru.[5] Podieľal sa aj na Historickom atlase Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku.[6]

V roku 2015 bola ÚĽUVom vydaná Benžova kniha Tradičný odev Slovenska, Traditional Clothing of Slovakia pri príležitosti 70. výročia založenia tejto organizácie.[7] Podľa ÚĽUVu, „Pomerne rozsiahla monografia je syntézou tradičného odevu Slovenska z dvoch hľadísk: podľa jednotlivých druhov odevných súčiastok a z hľadiska príležitostí, na ktoré sa nosili. Autor nepristupoval k otázke tradičného odevu obvyklým spôsobom – podľa regiónov. Naopak, v diele zhrnul významné rozdiely medzi jednotlivými formami tradičného odevu a zároveň definoval ich spoločné vnútorné aj vonkajšie znaky.“[7] Publikácia vznikla na základe Etnografického atlasu Slovenska z roku 1990 vydaného Ústavom etnológie SAV.[8]

• Profil na stránkách Ústavu etnológie SAV