Mlynské nivy
Mlynské nivy je ulica a lokalita v Bratislave, v mestských častiach Staré Mesto a Ružinov.[1] V minulosti mala názvy Mühlauer-Straße alebo Malomligeti-út.
Mlynské nivy | |||
ulica/námestie | |||
Mlynské nivy pri Autobusovej stanici smerom do centra. V pozadí výškové budovy VÚB a CBC I | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Mesto | Bratislava | ||
Mestská časť | Staré Mesto, Ružinov | ||
Obvod | I, II | ||
Nadmorská výška | 136,2 m n. m. | ||
Súradnice | 48°08′40″S 17°08′27″V | ||
Dĺžka | 2,9 k m | ||
PSČ | 811 09, 821 05, 821 09 | ||
Začína na | Dunajská ulica | ||
Končí na | Hraničná ulica | ||
Orientácia ulice | západo-východná | ||
Staršie názvy | Mühlauer-Straße, Malomligeti-út | ||
Poloha v rámci štátu
| |||
Poloha v rámci mesta
| |||
Wikimedia Commons: Mlynské nivy | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Rozprestiera sa od križovatky Dunajskej ulice a Ulice 29. augusta smerom na východ až po Hraničnú ulicu v Prievoze a je dlhá takmer 3 kilometre.
História
Dnešnú ulicu Mlynské Nivy kedysi roztínalo na dve časti Malé Novozámocké rameno Dunaja (neskôr zvané aj Mlynské), tečúce zhruba v súbehu s ulicami Vajanského nábrežie, Dostojevského rad a Továrenská a ďalej na sever, ktoré sa neskôr v oblasti dnešnej križovatky Tomášikovej ulice a Trnavskej cesty otáčalo na juh, zo severu obtekalo Prievoz a vo Vrakuni vtekalo do Malého Dunaja. Zhruba v dnešnej línii ulice Mlynské Nivy viedla cesta do Prievozu a cez rameno bol v mieste dnešného križovania s Košickou ulicou postavený drevený most. Na tomto ramene, ktoré bolo zasypané koncom 19. storočia, boli zrejme mlyny, ktoré dali názov ostrovu, ktoré rameno vytváralo na svojom pravom brehu.[2] Z vodných mlynov sa už nezachoval žiadny, iba donedávna sa na križovatke Plynárenskej ulice a Mlynských Nív nachádzala trojpodlažná budova z konca 19. storočia, ktorá pôvodne slúžila ako parný mlyn. Neskôr v nej sídlila farmaceutická firma Medichemia a následne do roku 1997 oddelenie molekulárnej genetiky Ústavu experimentálnej onkológie SAV.[3]
Začiatkom 20. storočia začali popri ulici vznikať mnohé výrobné podniky a továrne, podnietené blízkosťou železnice, ktorá viedla od Starého mosta po Karadžičovej ulici, kde na mieste dnešnej VÚB Banky a CBC stála železničná stanica Nivy. Z tejto stanice sa odpájali koľaje do tovární v okolí a viedli stredom ulice Mlynské nivy až po dnešnú Bajkalskú ulicu. Posledné zvyšky koľají pri autobusovej stanici boli vybraté až v roku 2016. Koľaje zároveň určili široký charakter ulice, čo vidno najmä za križovatkou s Prievozskou ulicou, keďže popri koľajach bolo vysadené stromoradie, ktoré sa zachovalo v obmedzenej miere až dodnes.
Pri ulici sa od západu na východ nachádzali podniky: Kabelová továreň (Kablo), Vojenské skladisko proviantu, Papierňa, továrňa koží Herkules, továrňa na hnacie remene Brüll, Plynárne, strojové závody Dunkler, povrazáreň a parný mlyn Helle, neskôr pribudli Bratislavské automobilové závody a výrobňa stavebných materiálov smerom k Bajkalskej.
15. augusta 1983 na mieste bývalého vojenského skladiska otvorili Autobusovú stanicu Mlynské Nivy.
Súčasnosť
Niekdajší priemyselný charakter ulice sa po privatizáciách a útlme výroby na prelome tisícročí začal meniť na komerčný, a v dnešnej dobe lemujú ulicu kancelárske objekty takmer po celej jej dĺžke. Bývalú továreň Kablo, rovnako ako aj Bratislavské automobilové závody a iné tak nahradili kancelárske súbory ako napríklad Twin City, Apollo Business Centrum alebo Bratislava Business Center. V októbri 2017 začali búrať autobusovú stanicu, ktorú má v roku 2020 nahradiť nový obchodný dom Stanica Nivy s autobusovou stanicou v podzemnej garáži. Súčasťou projektu je aj najvyššia budova na Slovensku, 125 m vysoká Nivy tower.
V budúcnosti sa na ulici plánuje vybudovať električková trať vedúca až do Podunajských Biskupíc cez Prievoz.
Blízke ulice
- Dostojevského rad
- Továrenská ulica
- Košická ulica
- Svätoplukova ulica
- Prievozská ulica
- Plynárenská ulica
- Bajkalská ulica
- Hraničná ulica
Referencie
- Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev [online]. Hlavné mesto SR Bratislava, rev. 2015-11-29, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
- HRNČIAROVÁ, Tatiana. Historický obraz Bratislavy a jej okolia na konci 18. storočia s dôrazom na využitie krajiny. Geografický časopis (Slovenská akadémia vied), roč. 2016, čís. 68, s. 8, 9. Dostupné online [cit. 2017-12-05].
- » V Bratislave je (ešte) stále čo burať! [online]. kotp.sk, [cit. 2017-12-05]. Dostupné online.