Twin City (Bratislava)

Twin City je kancelársky komplex skupiny HB Reavis v Ružinove na území ohraničenom ulicami Mlynské Nivy, Továrenská a Karadžičova.

Twin City po ukončení prvej etapy bez výškovej budovy

Komplex je postavený na mieste bývalej továrne Kablo, ktorú developer zbúral napriek návrhu na pamiatkovú ochranu niektorých častí továrne, pričom sa odvolal na zlý stav budov a verejné ohrozenie.[1] Za nelegálne zbúranie budov bez búracieho povolenia pred mu bola stavebným úradom udelená pokuta vo výške 1 mil. Sk.[2]

Názov projektu vychádza z jeho pozície na hranici Starého Mesta, čím prepája historické centrum Bratislavy s modernou kancelárskou štvrťou. Architektúra budov reaguje na blízkosť historického centra, ktoré je charakteristické domami tvoriacimi mestské bloky a aj na industriálnu históriu zóny Chalupkova svojou tehlovou fasádou a medenými panelmi, pripomínajúce niekdajšie továrne na káble z prelomu 18-teho a 19-teho storočia.[3]

Pôvodný projekt s názvom Twin City, ktorý vznikol ešte pre finančnou krízou a následným útlmom stavebných aktivít, zahŕňal aj priľahlé pozemky a autobusovú stanicu, s plánovaným premostením ponad ulicu Mlynské Nivy. Od projektu boli však oddelené a dostali samostatný názov - Stanica Nivy, zahŕňajúca nákupné stredisko s autobusovou stanicou v podzemí, Nivy Tower, najvyššia budova Bratislavy v súčasnosti vo výstavbe a ďalší projekt s pracovným názvom Mlynské Nivy Košická na rohu rovnomenných ulíc, ktorý je v príprave.

Prvé tri administratívne budovy komplexu Twin City s označeniami A, B a C, boli dokončené v roku 2017. O dva roky neskôr bola dokončená 92-metrová výšková budova Twin City Tower na rohu ulíc Mlynské Nivy a Karadžičova, kde sa v pôvodne uvažovalo s parkom.

Twin City s celkovou prenajímateľnou plochou viac ako 60 000 metrov štvorcových kancelárií a služieb v parteri je jedným z najväčších kancelárskych komplexov v Bratislave, v ktorom denne pracuje takmer 10-tisíc ľudí.[4] Medzi najväčších nájomcov v komplexe patria PwC Slovensko, Swiss Re, Sygic, SAP a tiež developer projektu HB Reavis.[5]