Mladá garda (internát)

V máji 1951 sa "strana a vláda" rozhodli postaviť internát v Bratislave pre 2500 študentov. Termín zhotovenia projektov bol dva týždne a koncom roka sa študenti už mali ubytovávať.

Projekt vysokoškolského internátu vznikol v dobe ozdobného štýlu socialistického realizmu a vypracoval ho profesor Emil Belluš s fakultným kolektívom na štvorcovom pozemku ako komplex ubytovacích pavilónov prepojených krytými chodbami.

Na internát použil typizované bytové domy a pospájal ich do symetrického ansámblu, aký sa podľa sovietskeho vzoru požadoval. Budovu však musel dostatočne realisticky vyzdobiť.

Dodnes sa vedú spory, či svoje posledné dielo, odlišné od jeho celej tvorby, navrhol z presvedčenia, alebo ho k tomu donútila doba.

V súlade s požiadavkou dispozície je navrhnutá zostava symetricky riešených hmôt s osovým nástupom do najnižšej hmoty. Oproti zaužívanému pravidlu vzostupnej kompozície je táto kompozícia zostupná – v centre s najnižšou hmotou. Nie je formalistická, ale práve naopak je pravdivým vyjadrením obsahu. Reprezentuje spoločenské priestory slúžiace celému osadenstvu a je nositeľom nástupu z mesta aj nástupu na exteriérové ihriská a rekreačné priestory. Na vlastné bývanie sú dôsledne použité typy slobodární, urbanisticky komponované tak, aby nevznikali dlhé chodby a aby bola cesta k hlavnému vchodu a do spoločenských priestorov čo najkratšia.

Celý komplex je symetrickou kompozíciou podľa dvoch osí okolo centrálnej budovy – administratívneho, hospodárskeho a spoločenského komplexu s vrátnicou. Bloky internátu sa od vstupu roztvárajú, čím vytvárajú dôstojné a vľúdne vstupné nádvorie. Na opačnej strane – smerom k zeleni vinohradov – sa bloky internátu otvárajú pre priestor športovísk. Výtvarnú výzdobu celého komplexu tvoria decentne použité motívy atiky, ktorá pokračuje nad strechou v strednej časti – v priestoroch nad chodbami a sgrafitá terakotovej farby medzi oknami posledného poschodia. Sgrafitový pás s rôznymi pracovnými motívmi, tiahnúci sa pod hlavnou rímsou po všetkých fasádach, meria dva a pol kilometra. Symetriu celej kompozície podporuje hodinová veža nad centrálnou budovou, ktorá vychádza z tvarov, výtvarného výrazu, no najmä z účelu spišských renesančných zvoníc. Hoci komplex je rozsiahly, aj tu je, ako na všetkých stavbách E. Belluša, dokonale vyriešená funkcia objektu, prehľadnosť a ľahká orientácia.

Dvojice izieb spolu s kúpeľňou a sociálnym vybavením sú združené do buniek, čím je vytvorené úsporné a pritom optimálne izolované prostredie na štúdium.

Súčasťou je športový areál, keďže spojenie univerzity a športu bývalo bežné. Aj dnes je na Ml. garde jediný 400-metrový atletický areál v Bratislave, ktorý spĺňa podmienky na súťaže. Trénuje na ňom napr. aj Ján Volko, ktorý je zároveň študentom FIIT STU.

Súčasní užívatelia však nepochopili zámer a riešenie autora, ktorý domyslel každý detail, takže napr. borovicové zárubne spoločenskej miestnosti v centrálnej budove vymenili za oceľové, podcenili tepelné mosty, takže tepelné straty majú rozsah, že miestnosti v zimných mesiacoch nezodpovedajú tepelným normám.

História Mladej Gardy začala plynúť od roku 1955, keď sa prišli ubytovať prví študenti. Odvtedy sa študentský domov pomaly dostával do horšieho stavu a to nielen z hygienickej stránky ale aj z hľadiska kultúry bývania. Avšak v súčasnej dobe sú všetky izby na internáte po čiastočnej rekonštrukcii, ktorá bola začatá v roku 2003 a skončila v septembri 2005. V rámci rekonštrukcie boli na každej bunke vybudované sociálne zariadenia (sprchovací kút a WC). Taktiež boli vymieňané rozvody vody a kanalizácie. Celkové množstvo preinvestovaných finančných prostriedkov bolo 29 miliónov Slovenských korún. V roku 2010 sa začala postupná obnova plášťa budovy a výmena strechy na niektorých blokoch. V roku 2016 Slovenská technická univerzita v Bratislave dokončila kompletnú rekonštrukciu, internát má teraz nové fasády a strechy na všetkých blokoch. Vzhľadom na výtvarné motívy rekonštrukcia prebiehala pod dohľadom odborníkov. Vynovená je jedáleň a kuchyňa a obnovujú sa študentské izby. Vzhľadom na zvýšený štandard klesla kapacita - na 1373 ubytovaných. Pribudli totiž jednoposteľové izby. Viac o internáte a rekonštrukcii.

Dnešná funkcia internátu je stále totožná s funkciou, pre ktorú bola Mladá Garda v dobe ťažkého socializmu navrhnutá, a tou je a bolo vytvorenie čo najlepšieho prostredia pre študentov Slovenskej technickej univerzity.

• Dulla M., Lukáč M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, vyd. PERFEKT, 2007
• Kusý M.: Emil Belluš, vyd. TATRAN, Bratislava, 1984
• Lukáčová E., Krivošová J.: Premeny súčasnej architektúry slovenska, vyd. ALFA, Bratislava, 1990
• Kusý M.: Architektúra na Slovensku 1945-1975, vyd. PALLAS, Bratislava, 1976

• www.garda.sk - oficiálna stránka internátu
• Mladá garda žila športom a tanečnými „čajmi o piatej“. Internát podľa návrhu architekta E. Belluša stavali študenti. Je unikátny i priestorovým riešením. Mohol by byť kultúrnou pamiatkou. - tlačová správa STU, marec 2018.