Minerva 2.0

Martin Bruncko pri predstavovaní stratégie Minerva 2.0

Meno projektu je odvodené od mena rímskej bohyne múdrosti, v staroveku tiež uctievanej ako patrónky civilizovaného života. Minerva 2.0 nepriamo vychádza zo Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, schválenej vládou SR vo februári 2005. Tento dokument bol konkretizáciou Lisabonskej stratégie EÚ pre potreby Slovenska. Pôvodný projekt budovania znalostnej ekonomiky, naštartovaný v roku 2005, sa zameriaval na štyri kľúčové oblasti: informačnú spoločnosť, investície do ľudských zdrojov a vzdelávania, vedu, výskum a inovácie a podnikateľské prostredie. Vláda Roberta Fica vytvorila v roku 2008 v náväznosti na začatý proces koncepciu rozvoja krajiny, známu pod názvom Modernizačný program Slovensko 21 a založila Komisiu pre vedomostnú spoločnosť, vedenú podpredsedom vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušanom Čaplovičom. Kabinet Ivety Radičovej zastrešil všetky predchádzajúce opatrenia zriadením funkcie Splnomocnenca vlády SR pre vedomostnú ekonomiku, do ktorej vo februári 2011 vymenoval bývalého hlavného ekonomického poradcu ministra financií Ivana Mikloša, Martina Bruncka.[1]

Primárnym cieľom všetkých doterajších projektov, zameraných na budovanie vedomostnej ekonomiky, bolo odstrániť viaceré nedostatky v porovnaní s ostatnými vyspelými európskymi krajinami. Slovenská republika je jedinou z členských krajín Vyšehradskej štvorky, ktorá nemá ani jedného zástupcu medzi najlepšími svetovými univerzitami; Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom investícií do vzdelávania, vedy a výskumu v OECD a vykazuje obrovský nepomer medzi počtom prichádzajúcich zahraničných študentov a vlastných študentov, ktorí odchádzajú za vzdelaním do zahraničia.[2] Slovensko sa tiež v inovačnom hodnotení krajín EÚ sa nachádzalo v roku 2010 na 23. mieste, pričom horšie výsledky dosiahla iba Litva, Bulharsko, Lotyšsko a Rumunsko.[3][4] Podľa Stratégie je podstatou projektu "vytvoriť na Slovensku prostredie, v ktorom vzdelávanie, veda, výskum a podnikateľské prostredie maximálne spolupracujú s cieľom nielen tvoriť nové nápady, ale ich aj v praxi premieňať na efektívnejšie pracovné procesy a nové produkty."[5]

Prehľad problémov Slovenskej vedomostnej ekonomiky a riešení, prinášaných stratégiou

Hlavnou úlohou Minervy 2.0 je navrhnúť realizáciu opatrení, ktoré by podľa jej autorov „umožnili Slovensku vytvoriť efektívny inovačný ekosystém a vedomostnú ekonomiku podľa vzoru najvyspelejších európskych krajín“.[6]
Svojím obsahom tiež v praxi napĺňa požiadavky Európskej únie, označujúcej v stratégii Európa 2020 inteligentný rast založený na inováciách za jednu zo svojich hlavných priorít.[7]
Metodologicky sa stratégia zameriava na preskúmanie problémov a ich príčin a návrh konkrétnych krokov, ktoré riešia identifikované nedostatky v troch kľúčových, vzájomne prepojených odvetviach vedomostnej spoločnosti – vede a výskume, vzdelávaní a podnikateľskom sektore. Každé z opatrení dopĺňa názov orgánu štátnej správy, zodpovedného za implementáciu navrhovaných riešení. Medzi príklady takýchto opatrení patrí vytvorenie grantového systému pre aplikovaný a akademický výskum, zriadenie štipendijného programu M. R. Štefánika či aktualizácia migračnej politiky, umožňujúcej príchod vysokokvalifikovaných migrantov zo zahraničia.

Na podporu riadenia inovačných opatrení bola uznesením vlády SR z 28. septembra 2011 vytvorená Rada vlády SR pre inovácie. Hlavnou úlohou rady, ktorej členmi sú okrem ministra financií aj ministri hospodárstva, školstva a zahraničných vecí (plné hlasovacie právo) a splnomocnenci vlády pre vedomostnú ekonomiku a pre informatizáciu spoločnosti (poradný hlas), má byť „koordinácia vytvárania akčných plánov budovania vedomostnej ekonomiky, dohliadanie na ich implementáciu, sledovanie plnenia kvalitatívnych a kvantitatívnych cieľov a rozhodovanie o ďalšom smerovaní inovačnej politiky Slovenskej republiky“. Činnosť orgánu tiež podporuje vytvorený koordinačný odborný výbor, zostavený z predstaviteľov vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, Agentúry na podporu výskumu a vývoja, samosprávnych krajov a súkromného a tretieho sektora, ktoré majú rade poskytovať doplňujúce informácie a odporúčania.[8] Vláda ešte skôr, na svojom zasadnutí 17. augusta 2011 odsúhlasila stratégiu Minerva 2.0 ako nosný pilier reformných opatrení pre zvýšenie úrovne konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.[9] Stratégia bola tiež podporená Hospodárskou a sociálnou radou Slovenskej republiky (Tripartitou).[10] Realizácia opatrení bola definitívne schválená vládou SR 30. novembra 2011 a v súčasnosti prebieha vytváranie riadiacich výborov, zodpovedných za implementáciu opatrení.[11]

• Vedomostná spoločnosť

• Útvar splnomocnenca vlády SR pre vedomostnú ekonomiku
• Obsah stratégie Minerva 2.0