Právna subjektivita

Právna subjektivita je platným právom priznaná a garantovaná možnosť byť nositeľom práv a právnych povinností, a tak byť účastníkom (subjektom) právneho vzťahu. Priznáva sa fyzickým a právnickým osobám. Rozlišuje sa jej pasívna a aktívna stránka.

Fyzické osoby nadobúdajú právnu subjektivitu narodením - za určitých okolností aj pred narodením v tele matky za predpokladu, že sa dieťa narodí živé, napr. určitá ochrana života, právo dediť - a strácajú ju smrťou, resp. vyhlásením za mŕtveho - v niektorých prípadoch môže trvať aj po smrti, napr. povinnosť vykonať poslednú vôľu vyjadrenú v platnom závete, právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, autorské práva, atď. Spôsobilosti mať práva a povinnosti nesmie byť nikto pozbavený, spôsobilosť na právne konanie môže byť obmedzená kvôli nedostatku veku a vo výnimočných prípadoch (napr. v dôsledku duševnej choroby, nadmerného požívania alkoholu či iných omamných látok) môže byť obmedzená rozhodnutím súdu aj vo vzťahu k plnoletej osobe.

Právna subjektivita právnických osôb sa chápe ako celok - spôsobilosť mať práva a povinnosti splýva so spôsobilosťou na právne úkony, začína ich vznikom a končí zánikom. Právnické osoby majú právnu subjektivitu vymedzenú, závisí od toho, aké konkrétne úlohy plní a aké má ciele. Ide len o také oprávnenia a právne povinnosti, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie jej sledovaných úloh a cieľov (právnická osoba nemá právnu spôsobilosť napr. v oblasti rodinného práva, uzatvoriť manželstvo, pretože ono nie je nevyhnutné pre plnenie jej úloh a cieľov). Právne úkony v mene právnickej osoby vykonávajú jej jednotlivé orgány.

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.