Milan Paumer

Po 2. svetovej vojne sa vyučil za strojného zámočníka, potom vyštudoval strojnú priemyslovku v Kolíne.

Od roku 1942 sa priatelil so synmi generála Josefa Mašína, Ctiradom a Josefom. Po februári 1948 sa s nimi zúčastnil organizácie aj realizácie záškodníckych akcií namierených proti komunistickému režimu.

V roku 1952 nastúpil vojenskú službu a bol zaradený na Vojenskú akadémiu v Martine.

Bol jedným z päťčlennej skupiny, ktorá sa začiatkom októbra 1953 rozhodla odísť na Západ. Po dramatickom, 29 dní trvajúcom úteku cez Východné Nemecko, sa jemu a bratom Mašínovým podarilo dostať sa do amerického sektora Berlína. Keďže pri príprave úteku a počas neho zabili celkovo šesť osôb (dvoch ozbrojených príslušníkov bezpečnosti, odzbrojeného pokladníka, ktorý viezol výplaty, a nakoniec troch ozbrojených príslušníkov východonemeckých ozbrojených zložiek) je česká verejnosť rozdelená na dva tábory, z ktorých jeden považuje skupinu za vrahov, zatiaľ čo druhá časť za národných hrdinov, ktorí viedli legitímne ozbrojený odboj proti totalitnému komunistickému režimu. Ďalších dvoch členov skupiny, Zbyňka Janatu a Václava Švédu chytili, vydali do Česko-Slovenska a popravili.

Po príchode do USA vstúpil do americkej armády. Neskôr sa usadil na Floride, kde pracoval ako údržbár, robotník v leteckých opravovniach a taxikár. Do dôchodku odišiel v roku 1998 ako majiteľ taxislužby.

Po dlhej chorobe zomrel 22. júla 2010 v Prahe.

Dňa 4. marca 2008 mu Mirek Topolánek udelil čestnú plaketu predsedu vlády Českej republiky.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Milan Paumer na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milan Paumer