Milan Dobeš

V rokoch 1951 – 1956 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Čemický, prof. Hoffstädter a prof. Milly). V rokoch 1956 - 1960 pôsobil ako scénograf vo Vysokoškolskom umeleckom súbore. V roku 1958 mal – ako úplne prvý absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave – samostatnú výstavu v Galérii Cypriána Majerníka. V roku 1961 napísal svoj prvý umelecký manifest o Svetle a pohybe. V roku 1965 mal v Galérii Cypriána Majerníka prvú kinetickú výstavu na území bývalého Československa a v tom istom roku mal samostatnú výstavu v Prahe, ktorou sa dostal do medzinárodného povedomia. V roku 1971 absolvoval s americkým dychovým orchestrom turné po USA, v ktorom sa mu podarilo spojiť vizuálno-kinetické zložky výtvarného umenia so zvukom (hudbou). V roku [1988] napísal svoj druhý umelecký manifest o Dynamickom konštruktivizme. V roku 2001 bolo otvorené Múzeum Milana Dobeša v Bratislave.[1]

Svoju profesionálnu tvorbu začal na oddelení krajinárskeho maliarstva (1951 — 1956) na VŠVU v Bratislave, kde sa naučil dokonalú abecedu kresby a vyváženej kompozície. V rokoch 1957 — 1959 prišlo tzv. modré obdobie, v rámci ktorého sa venoval obrazom s námetom ostrovov, mestských architektúr a prístavov nachádzajúcich sa uprostred modrých oceánov. V ich centre, na ostrovoch, sa sústreďovali kubisticky rozložené tvary. Milan Dobeš začínal impresionistickými pohľadmi na mestá a prírodu, postupne sa prikláňal k abstrakcii a až neskôr prechádzal ku konštruktivizmu a kinetizmu. Popri modrých obrazoch vznikali aj čiernobiele geometrické maľby.

Milanov Dobešov záujem o rozklad a analýzu tvaru a hmoty spôsobenú svetelnými reflexmi a tiež zmeny v prírode spôsobené svetlom a počasím vzrastal. Pri jednej z realizácií vitráží objavil silu svetla, technologické možnosti zachytenia svetla a zrkadlá, ku ktorým neskôr pribudol pohyb, ktorý do objektov zakomponoval.

Pre Milana Dobeša bolo dôležité vyjadrenie pohybu v rámci výtvarného diela, i jeho reálne a iluzívne pôsobenie na diváka, ktorého odraz bol mierne deformovaný na konvexných a konkávnych tvarov objektu. Rovnako dôležité je i využitie prirodzeného ako aj umelého svetla. Milan Dobeš tvary analyzoval z rôznych pohľadov, rušil perspektívu, vytváral si relativizovaný obrazový priestor. Stal sa jedným z našich prvých umelcov, ktorý postavil koncepciu umeleckého diela ako novej skutočnosti, nezávislej od predmetného sveta. Cez riešenie otázky vzťahu svetla a výtvarného diela dospel k novej animovanej podobe jeho využitia. Svetlo prirodzené, či umelé sa stalo v spojení s virtuálnym, mechanickým či motorickým pohybom primárnym konštrukčným elementom priestorových vizuálno - kinetických a svetelno - kinetických objektov.[2] Svoje prvé svetelno-kinetické objekty vytvoril v roku 1960. Pri vytváraní celkového dojmu objektov veľmi citlivo uplatnil materiálové vlastnosti skla, šošoviek, zrkadiel, ktoré spoluvytvárali celkový charakter prác. Napísal manifesty O svetle a pohybe a O dynamickom konštruktivizme.

"Milan Dobeš patrí k umelcom, ktorí uviedli svetlo a pohyb do výtvarného umenia šesťdesiatych rokov... Celé Dobešovo dielo je neoddeliteľnou súčasťou neokonštruktívnych smerovaní, ktoré - niekedy ako jedna z dominantných tendencií, inokedy ako nevyhnutný kontrapunkt - prechádzajú celými dejinami moderného umenia," napísal v úvodnej štúdii s názvom Kontext novej senzibility v monografii o přerovskom rodákovi Milanovi Dobešovi (1929) renomovaný brniansky znalec moderného umenia Jiří Valoch.

Základným problémom tvorby Milana Dobeša sa stala integrácia kategórie pohybu do výtvarného diela a v jej dôsledku premena vizuálneho charakteru obrazovej štruktúry. Bol jedným z našich prvých umelcov, ktorý postavil koncepciu umeleckého diela ako novej skutočnosti, nezávislej od predmetného sveta. Cez riešenie otázky vzťahu svetla a výtvarného diela dospel k novej animovanej podobe jeho využitia. Svetlo prirodzené, či umelé sa stalo v spojení s virtuálnym, mechanickým či motorickým pohybom primárnym konštrukčným elementom priestorových vizuálno - kinetických a svetelno - kinetických objektov. Pri vytváraní celkového dojmu objektov veľmi citlivo uplatnil materiálové vlastnosti skla, šošoviek, zrkadiel, ktoré spoluvytvárali celkový charakter prác.

• 1958 Galéria mladých, Bratislava
• 1965 Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
• 1966 Galéria domu SČSSP, Praha
• 1971 Point park College Gallery, Pittsburg, Pennsylvania
• Hudson River Museum, New York City
• Memorial Hall Gallery, Penna, California
• AWSO Gallery,Oakmont (Pennsylvania), New Martinsville
• Parkersburg, Ravenswood (West Virginia), Marietta (Ohio), Aschland (Kentucky)
• 1972 Charter Oaks Galler, Pittsburg, Pennsylvania
• 1982 Muzeum J. A. Komenského, Přerov – zámok
• 1984 Výstavný pavilón Datasystém, Brno
• 1986 Československé kultúrne stredisko, Havana
• 1989 Dom slovenskej kultury, Praha
• Gallery Verena, Zurich
• 1990 Sieň Laca Novomeského, Braislava
• Gallery Mitte, Wien
• 1993 Štátna Galéria, Banská Bystrica
• 1994 Umelecká beseda slovenská, Bratislava
• 1995 Slovenská národná Galéria, Bratislava
• Muzeum J. A. Komenského, Přerov – zámok
• 1996 Moravská galerie, Brno
• 1997 Galéria Z., Bratislava
• Galéria Slovenskej sporiteľne, Bratislava
• Hypobank, Bratislava
• 1998 Hotel Perugia, Bratislava
• 1999 Muzeum J. A. Komenského, Přerov – zámok (pri príležitosti umelcových 70. narodenín)
• 2000 CC centrum, Bratislava
• 2001 Múzeum Milana Dobeša, Bratislava (otvorenie múzea)
• 2003 Galéria mesta Bratislava, Bratislava
• Museum Kampa, Praha
• Galerie Lindner, Wien
• 2004 Galéria umenia, Nové zámky
• 2005 Priestory Hoechst-Biotika, Martin
• Museum of cotemporary art, Zagreb
• 2008 Galerie Zdeněk Sklenář,Praha [3]
• 2017 Milan Dobeš Museum, Ostrava, Dolní Vítkovice (otvorenie múzea)

• 1966 Interscéna, Praha
• Kunst- Licht- Kunst, Eindhoven
• 1967 11 umelcov z Československa, Studio Wilmeroth, Augsburg
• Mostra d´arte centemporanea Cecoslovacca, torino
• Objekt, Mníchov
• 13 zo Slovenska, Špálova galerie, Praha,
• Sesta bienale d´arte Repubblica di San Marino
• Slovenské maliarstvo, Krakov
• Konstruktive Tendenzen aus der Czechoslowakei, Studio – Galerie der J.W.Goethe, Frankfurt
• 1968 KonstruktiveTendenzen, Altstadt museum Fembohause, Norimberg
• Nová citlivosť II, Mánes, Praha
• Documenta 4, Kassel
• 1969 ARS ’69, Ateneumin Taidemuseo, Helsinki
• Konštruktívne umenie, elementy a princípy, Norimberg
• Arte contemporanea in Cecoslovacchia, Galleria Nazionale d’arte Moderna, Rím
• Salon de Mai, Musée d’art moderne, Paris
• Súčasné tendencie slovenského maliarstva, Dom umenia, Bratislava
• X. Bienal de Sao Paulo
• ARS ’69, Tampereen Taidemuseo, Tampere
• Československé umenie, Teherán
• I. Biennal de Escultura al Aire Libre, Montevideo
• I. Sympózium plastiky, Buenos Aires
• Accrochage ‘69, Galerie Teufel, Koblenz
• Nové tendencie 4., Záhreb
• 1970 Svetová výstava EXPO ‘70, Ósaka
• Súčasné slovenské umenie, Valdštejnská jízdárna, Praha
• Polymúzický priestor I., Piešťany
• Kunstmarkt, Galerie Teufel, Kolín
• Escultura Follaje y Ruidos Adoquisición Norglas, Buenos Aires
• Slovenské výtvarné umenie 1945–1970, Bratislava
• Súčasná československá grafika, Dom umenia, Hodonín
• Künstler der Galerie, Galerie Teufel, Koblenz
• 1971 Súčasná slovenská grafika, Oblastná galéria, Banská Bystrica
• Arts Festival, Marietta (Ohio) – USA
• 1972 Grafica internacionale ‘72, Galerie Sincron, Brescia
• Wiener Messe, Viedeň
• Výtvarné umenie v architektúre, Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín
• Arte de sistemas II., National Gallery, Buenos Aires
• Inter-etrennes, Galerie Lara Vincy, Paríž
• Súčasná slovenská grafika, Dům pánů z Kunštátu, Brno
• 1991 Sen o múzeu, Považská galéria, Žilina, Moravská galéria, Brno
• Slovenské výtvarné umenie a hudba, Galéria Júliusa Lörincza, Dunajská Streda
• Iná geometria, Galéria Gerulata, Bratislava
• Jiná geometrie, Mánes, Praha
• Súčasné slovenské výtvarné umenie, Európsky kultúrny klub na Slovensku, Bardejov
• Hýbače, Galéria Gerulata, Bratislava, Východoslovenská galéria, Košice
• Členská výstava sdružení Q, Dom umenia, Brno
• Kinetické variabilní umění, Národní technické muzeum, Praha
• 1992 Svetová výstava EXPO ‘92, Sevilla
• Kassak – Homage a Lajos Kassak 100, SNG, Bratislava
• Wegzeichen/Zeitgenössische Slowakische Kunst, Osteuropäisches Kulturzentrum, Kolín
• Zwischen Objekt und Installation / Slowakische Kunst der Gegenwart, Museum am Ostwall,
• Dortmund, 1993
• Elektráreň T, Tatranská galéria, Poprad
• Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov, Medzilaborce
• Priestor ‘93, 13. ročník výstavy Socha piešťanských parkov, Piešťany
• Súčasná slovenská grafika
• 1994 Súčasná slovenská grafika, Budapešť
• Zwischen Zeit und Raum I. (Tendenzen Mitteleuropäischer Kunst – in den 60er bis 80er
• Jahren, Teil I., Konstruktiv), Galerie Schoppenhauer, Kolín
• Zrcadlení, Galerie R, Praha
• Nová citlivost, Galerie výtvarného umění, Litoměřice
• Náš kinetizmus 60. let, Galerie ‘60/’70, Praha
• Rozpamätávanie, Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava
• Nová citlivost, Moravská galerie Brno, Olomouc
• 1995 Zeit genössiche Kunst aus den Europäischen osten (Sammlung Jürgen Weichardt) Landes
• Museum Oldenburg
• Prekročenie hraníc (1964–1971), Považská galéria, Žilina
• Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení, Slovenská národná galéria, Bratislava
• Portfolio protagonistov. 55 protagonistov konštruktívneho umenia, Ľubľana
• 2005 Filoluce – Da balla a boeti, Da fontana a flavin, Museo della permanentne,Milano
• Pražské bienále 2, Karlínska prumyslová Hala, Praha
• 2006 Sztuka optyczna i kinetyczna zo zbiorów museuchelmskiego, Chelm
• Evropsky neokonštruktivizmus 1930 – 2000, Moskovské múzeum súčasného umenia, Moskva
• Die neue tendenzen eine Europaische kunstler bewegung 1961 – 1973, Museum furkonkrete kunst, Ingolstadt
• 2007 Sme svoji, Vyběr současného slovenského umění, Muzeum v Bruntále, Zámek
• „Op art“ schrin kunsthalle, Frankfurt
• „Ferne nahe“, Zyklus 2, Slowakei, Lilienfeld
• Praguebiennale 3, Karlín Hall, Praha
• „Hommage á Kassák“, Kassák Múzeum , Budapešť
• Slovenská grafika 20.storočia, Galéria mesta Bratislavy
• 2008 Pohyb jako poselství, Národní Galerie, Praha
• České a slovenské výtvarné umenie 60. rokov 20. storočia, Galéria M.A. Bazovského, Trenčín
• 20.století ve slovenském výtvarném umění, Jízdárna – Pražský hrad, Praha [3]

Milan Dobeš, si za svoj prínos do výtvarného umenia na Slovensku vyslúžil vlastné múzeum v Bratislave. Stála expozícia v Dobešovom múzeu je zostavená z diel Milana Dobeša, ktoré sa nachádzajú na troch podlažiach múzea. Štvrté je vyhradené pre striedajúce sa výstavy. Túto činnosť zahájilo múzeum malou historickou výstavou Sonii Delaunay.[4] V zbierke múzea je viac ako 200 exponátov. Okrem grafických prác, koláží a sôch, sú vystavené aj známe Dobešove svetelno-kinetické objekty. Dobešovu zbierku dopĺňa i kolekcia 47 umelcov z celého sveta, ako aj českí a slovenskí výtvarníci, jeho priatelia a kolegovia.

• Červený pohyb priestoru (1966) Kinetický objekt, kov, sklo, elektromotor 108x108cm
• Pohyb farieb IV. (1994) Kinetický reflexný reliéf. 77x47cm
• Štrukturálny reliéf (1969) Kombinovaná technika. 50x50cm
• Malý modrý centrálny bod (1964)

AKTUÁLNA CENOVÁ ÚROVEŇ

• Grafika – do 1 000 EUR
• Malé koláže – do 5 000 EUR
• Maľby štandardných rozmerov – do 15 000 EUR
• Malé optické a reflexné reliéfy (max. 50 x 50 cm) – do 20 000 EUR
• Väčšie komorné (statické alebo mobilné) objekty – do 50 000 EUR
• Maľby alebo objekty mimoriadneho formátu alebo výnimočné obdobím vzniku do 100 000 EUR
• Monumentálne objekty - ?

• Jiří Valoch: Milan Dobeš, Kontext novej senzibility, (1929), (monografia)
• Jana Geržová: SLOVNÍK svetového a slovenského VÝTVARNÉHO UMENIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA, (1999)

• www.artcapital.net