Milan Dobeš

Milan Dobeš (* 29. júl 1929, Přerov) je slovenský maliar, grafik, tvorca inštalácii a objektov, momentálne žije a tvorí v Bratislave.

Milan Dobeš
slovenský maliar, grafika a sochár
Narodenie29. júl 1929 (91 rokov)
Přerov, Česko-Slovensko (dnes Česko)
Biografický portál

Život

V rokoch 19511956 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Čemický, prof. Hoffstädter a prof. Milly). V rokoch 1956 - 1960 pôsobil ako scénograf vo Vysokoškolskom umeleckom súbore. V roku 1958 mal – ako úplne prvý absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave – samostatnú výstavu v Galérii Cypriána Majerníka. V roku 1961 napísal svoj prvý umelecký manifest o Svetle a pohybe. V roku 1965 mal v Galérii Cypriána Majerníka prvú kinetickú výstavu na území bývalého Československa a v tom istom roku mal samostatnú výstavu v Prahe, ktorou sa dostal do medzinárodného povedomia. V roku 1971 absolvoval s americkým dychovým orchestrom turné po USA, v ktorom sa mu podarilo spojiť vizuálno-kinetické zložky výtvarného umenia so zvukom (hudbou). V roku [1988] napísal svoj druhý umelecký manifest o Dynamickom konštruktivizme. V roku 2001 bolo otvorené Múzeum Milana Dobeša v Bratislave.[1]

Tvorba

Svoju profesionálnu tvorbu začal na oddelení krajinárskeho maliarstva (1951 — 1956) na VŠVU v Bratislave, kde sa naučil dokonalú abecedu kresby a vyváženej kompozície. V rokoch 1957 — 1959 prišlo tzv. modré obdobie, v rámci ktorého sa venoval obrazom s námetom ostrovov, mestských architektúr a prístavov nachádzajúcich sa uprostred modrých oceánov. V ich centre, na ostrovoch, sa sústreďovali kubisticky rozložené tvary. Milan Dobeš začínal impresionistickými pohľadmi na mestá a prírodu, postupne sa prikláňal k abstrakcii a až neskôr prechádzal ku konštruktivizmu a kinetizmu. Popri modrých obrazoch vznikali aj čiernobiele geometrické maľby.

Milanov Dobešov záujem o rozklad a analýzu tvaru a hmoty spôsobenú svetelnými reflexmi a tiež zmeny v prírode spôsobené svetlom a počasím vzrastal. Pri jednej z realizácií vitráží objavil silu svetla, technologické možnosti zachytenia svetla a zrkadlá, ku ktorým neskôr pribudol pohyb, ktorý do objektov zakomponoval.

Pre Milana Dobeša bolo dôležité vyjadrenie pohybu v rámci výtvarného diela, i jeho reálne a iluzívne pôsobenie na diváka, ktorého odraz bol mierne deformovaný na konvexných a konkávnych tvarov objektu. Rovnako dôležité je i využitie prirodzeného ako aj umelého svetla. Milan Dobeš tvary analyzoval z rôznych pohľadov, rušil perspektívu, vytváral si relativizovaný obrazový priestor. Stal sa jedným z našich prvých umelcov, ktorý postavil koncepciu umeleckého diela ako novej skutočnosti, nezávislej od predmetného sveta. Cez riešenie otázky vzťahu svetla a výtvarného diela dospel k novej animovanej podobe jeho využitia. Svetlo prirodzené, či umelé sa stalo v spojení s virtuálnym, mechanickým či motorickým pohybom primárnym konštrukčným elementom priestorových vizuálno - kinetických a svetelno - kinetických objektov.[2] Svoje prvé svetelno-kinetické objekty vytvoril v roku 1960. Pri vytváraní celkového dojmu objektov veľmi citlivo uplatnil materiálové vlastnosti skla, šošoviek, zrkadiel, ktoré spoluvytvárali celkový charakter prác. Napísal manifesty O svetle a pohybe a O dynamickom konštruktivizme.

"Milan Dobeš patrí k umelcom, ktorí uviedli svetlo a pohyb do výtvarného umenia šesťdesiatych rokov... Celé Dobešovo dielo je neoddeliteľnou súčasťou neokonštruktívnych smerovaní, ktoré - niekedy ako jedna z dominantných tendencií, inokedy ako nevyhnutný kontrapunkt - prechádzajú celými dejinami moderného umenia," napísal v úvodnej štúdii s názvom Kontext novej senzibility v monografii o přerovskom rodákovi Milanovi Dobešovi (1929) renomovaný brniansky znalec moderného umenia Jiří Valoch.

Základným problémom tvorby Milana Dobeša sa stala integrácia kategórie pohybu do výtvarného diela a v jej dôsledku premena vizuálneho charakteru obrazovej štruktúry. Bol jedným z našich prvých umelcov, ktorý postavil koncepciu umeleckého diela ako novej skutočnosti, nezávislej od predmetného sveta. Cez riešenie otázky vzťahu svetla a výtvarného diela dospel k novej animovanej podobe jeho využitia. Svetlo prirodzené, či umelé sa stalo v spojení s virtuálnym, mechanickým či motorickým pohybom primárnym konštrukčným elementom priestorových vizuálno - kinetických a svetelno - kinetických objektov. Pri vytváraní celkového dojmu objektov veľmi citlivo uplatnil materiálové vlastnosti skla, šošoviek, zrkadiel, ktoré spoluvytvárali celkový charakter prác.

Samostatné výstavy

  • 1958 Galéria mladých, Bratislava
  • 1965 Galéria Cypriána Majerníka, Bratislava
  • 1966 Galéria domu SČSSP, Praha
  • 1971 Point park College Gallery, Pittsburg, Pennsylvania
  • Hudson River Museum, New York City
  • Memorial Hall Gallery, Penna, California
  • AWSO Gallery,Oakmont (Pennsylvania), New Martinsville
  • Parkersburg, Ravenswood (West Virginia), Marietta (Ohio), Aschland (Kentucky)
  • 1972 Charter Oaks Galler, Pittsburg, Pennsylvania
  • 1982 Muzeum J. A. Komenského, Přerov – zámok
  • 1984 Výstavný pavilón Datasystém, Brno
  • 1986 Československé kultúrne stredisko, Havana
  • 1989 Dom slovenskej kultury, Praha
  • Gallery Verena, Zurich
  • 1990 Sieň Laca Novomeského, Braislava
  • Gallery Mitte, Wien
  • 1993 Štátna Galéria, Banská Bystrica
  • 1994 Umelecká beseda slovenská, Bratislava
  • 1995 Slovenská národná Galéria, Bratislava
  • Muzeum J. A. Komenského, Přerov – zámok
  • 1996 Moravská galerie, Brno
  • 1997 Galéria Z., Bratislava
  • Galéria Slovenskej sporiteľne, Bratislava
  • Hypobank, Bratislava
  • 1998 Hotel Perugia, Bratislava
  • 1999 Muzeum J. A. Komenského, Přerov – zámok (pri príležitosti umelcových 70. narodenín)
  • 2000 CC centrum, Bratislava
  • 2001 Múzeum Milana Dobeša, Bratislava (otvorenie múzea)
  • 2003 Galéria mesta Bratislava, Bratislava
  • Museum Kampa, Praha
  • Galerie Lindner, Wien
  • 2004 Galéria umenia, Nové zámky
  • 2005 Priestory Hoechst-Biotika, Martin
  • Museum of cotemporary art, Zagreb
  • 2008 Galerie Zdeněk Sklenář,Praha [3]
  • 2017 Milan Dobeš Museum, Ostrava, Dolní Vítkovice (otvorenie múzea)

Kolektívne výstavy (výber)

  • 1966 Interscéna, Praha
  • Kunst- Licht- Kunst, Eindhoven
  • 1967 11 umelcov z Československa, Studio Wilmeroth, Augsburg
  • Mostra d´arte centemporanea Cecoslovacca, torino
  • Objekt, Mníchov
  • 13 zo Slovenska, Špálova galerie, Praha,
  • Sesta bienale d´arte Repubblica di San Marino
  • Slovenské maliarstvo, Krakov
  • Konstruktive Tendenzen aus der Czechoslowakei, Studio – Galerie der J.W.Goethe, Frankfurt
  • 1968 KonstruktiveTendenzen, Altstadt museum Fembohause, Norimberg
  • Nová citlivosť II, Mánes, Praha
  • Documenta 4, Kassel
  • 1969 ARS ’69, Ateneumin Taidemuseo, Helsinki
  • Konštruktívne umenie, elementy a princípy, Norimberg
  • Arte contemporanea in Cecoslovacchia, Galleria Nazionale d’arte Moderna, Rím
  • Salon de Mai, Musée d’art moderne, Paris
  • Súčasné tendencie slovenského maliarstva, Dom umenia, Bratislava
  • X. Bienal de Sao Paulo
  • ARS ’69, Tampereen Taidemuseo, Tampere
  • Československé umenie, Teherán
  • I. Biennal de Escultura al Aire Libre, Montevideo
  • I. Sympózium plastiky, Buenos Aires
  • Accrochage ‘69, Galerie Teufel, Koblenz
  • Nové tendencie 4., Záhreb
  • 1970 Svetová výstava EXPO ‘70, Ósaka
  • Súčasné slovenské umenie, Valdštejnská jízdárna, Praha
  • Polymúzický priestor I., Piešťany
  • Kunstmarkt, Galerie Teufel, Kolín
  • Escultura Follaje y Ruidos Adoquisición Norglas, Buenos Aires
  • Slovenské výtvarné umenie 1945–1970, Bratislava
  • Súčasná československá grafika, Dom umenia, Hodonín
  • Künstler der Galerie, Galerie Teufel, Koblenz
  • 1971 Súčasná slovenská grafika, Oblastná galéria, Banská Bystrica
  • Arts Festival, Marietta (Ohio) – USA
  • 1972 Grafica internacionale ‘72, Galerie Sincron, Brescia
  • Wiener Messe, Viedeň
  • Výtvarné umenie v architektúre, Oblastná galéria M. A. Bazovského, Trenčín
  • Arte de sistemas II., National Gallery, Buenos Aires
  • Inter-etrennes, Galerie Lara Vincy, Paríž
  • Súčasná slovenská grafika, Dům pánů z Kunštátu, Brno
  • 1991 Sen o múzeu, Považská galéria, Žilina, Moravská galéria, Brno
  • Slovenské výtvarné umenie a hudba, Galéria Júliusa Lörincza, Dunajská Streda
  • Iná geometria, Galéria Gerulata, Bratislava
  • Jiná geometrie, Mánes, Praha
  • Súčasné slovenské výtvarné umenie, Európsky kultúrny klub na Slovensku, Bardejov
  • Hýbače, Galéria Gerulata, Bratislava, Východoslovenská galéria, Košice
  • Členská výstava sdružení Q, Dom umenia, Brno
  • Kinetické variabilní umění, Národní technické muzeum, Praha
  • 1992 Svetová výstava EXPO ‘92, Sevilla
  • Kassak – Homage a Lajos Kassak 100, SNG, Bratislava
  • Wegzeichen/Zeitgenössische Slowakische Kunst, Osteuropäisches Kulturzentrum, Kolín
  • Zwischen Objekt und Installation / Slowakische Kunst der Gegenwart, Museum am Ostwall,
  • Dortmund, 1993
  • Elektráreň T, Tatranská galéria, Poprad
  • Múzeum moderného umenia rodiny Warholovcov, Medzilaborce
  • Priestor ‘93, 13. ročník výstavy Socha piešťanských parkov, Piešťany
  • Súčasná slovenská grafika
  • 1994 Súčasná slovenská grafika, Budapešť
  • Zwischen Zeit und Raum I. (Tendenzen Mitteleuropäischer Kunst – in den 60er bis 80er
  • Jahren, Teil I., Konstruktiv), Galerie Schoppenhauer, Kolín
  • Zrcadlení, Galerie R, Praha
  • Nová citlivost, Galerie výtvarného umění, Litoměřice
  • Náš kinetizmus 60. let, Galerie ‘60/’70, Praha
  • Rozpamätávanie, Galéria mesta Bratislavy, Mirbachov palác, Bratislava
  • Nová citlivost, Moravská galerie Brno, Olomouc
  • 1995 Zeit genössiche Kunst aus den Europäischen osten (Sammlung Jürgen Weichardt) Landes
  • Museum Oldenburg
  • Prekročenie hraníc (1964–1971), Považská galéria, Žilina
  • Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení, Slovenská národná galéria, Bratislava
  • Portfolio protagonistov. 55 protagonistov konštruktívneho umenia, Ľubľana
  • 2005 Filoluce – Da balla a boeti, Da fontana a flavin, Museo della permanentne,Milano
  • Pražské bienále 2, Karlínska prumyslová Hala, Praha
  • 2006 Sztuka optyczna i kinetyczna zo zbiorów museuchelmskiego, Chelm
  • Evropsky neokonštruktivizmus 1930 – 2000, Moskovské múzeum súčasného umenia, Moskva
  • Die neue tendenzen eine Europaische kunstler bewegung 1961 – 1973, Museum furkonkrete kunst, Ingolstadt
  • 2007 Sme svoji, Vyběr současného slovenského umění, Muzeum v Bruntále, Zámek
  • „Op art“ schrin kunsthalle, Frankfurt
  • „Ferne nahe“, Zyklus 2, Slowakei, Lilienfeld
  • Praguebiennale 3, Karlín Hall, Praha
  • „Hommage á Kassák“, Kassák Múzeum , Budapešť
  • Slovenská grafika 20.storočia, Galéria mesta Bratislavy
  • 2008 Pohyb jako poselství, Národní Galerie, Praha
  • České a slovenské výtvarné umenie 60. rokov 20. storočia, Galéria M.A. Bazovského, Trenčín
  • 20.století ve slovenském výtvarném umění, Jízdárna – Pražský hrad, Praha [3]

Známe diela

Milan Dobeš, si za svoj prínos do výtvarného umenia na Slovensku vyslúžil vlastné múzeum v Bratislave. Stála expozícia v Dobešovom múzeu je zostavená z diel Milana Dobeša, ktoré sa nachádzajú na troch podlažiach múzea. Štvrté je vyhradené pre striedajúce sa výstavy. Túto činnosť zahájilo múzeum malou historickou výstavou Sonii Delaunay.[4] V zbierke múzea je viac ako 200 exponátov. Okrem grafických prác, koláží a sôch, sú vystavené aj známe Dobešove svetelno-kinetické objekty. Dobešovu zbierku dopĺňa i kolekcia 47 umelcov z celého sveta, ako aj českí a slovenskí výtvarníci, jeho priatelia a kolegovia.

  • Červený pohyb priestoru (1966) Kinetický objekt, kov, sklo, elektromotor 108x108cm
  • Pohyb farieb IV. (1994) Kinetický reflexný reliéf. 77x47cm
  • Štrukturálny reliéf (1969) Kombinovaná technika. 50x50cm
  • Malý modrý centrálny bod (1964)

AKTUÁLNA CENOVÁ ÚROVEŇ

  • Grafika – do 1 000 EUR
  • Malé koláže – do 5 000 EUR
  • Maľby štandardných rozmerov – do 15 000 EUR
  • Malé optické a reflexné reliéfy (max. 50 x 50 cm) – do 20 000 EUR
  • Väčšie komorné (statické alebo mobilné) objekty – do 50 000 EUR
  • Maľby alebo objekty mimoriadneho formátu alebo výnimočné obdobím vzniku do 100 000 EUR
  • Monumentálne objekty - ?

Referencie

Literatúra

  • Jiří Valoch: Milan Dobeš, Kontext novej senzibility, (1929), (monografia)
  • Jana Geržová: SLOVNÍK svetového a slovenského VÝTVARNÉHO UMENIA DRUHEJ POLOVICE 20. STOROČIA, (1999)

Externé odkazy

  • www.artcapital.net
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.