Mikroskopická kolitída

Mikroskopická kolitída je zápal hrubého čreva, charakterizovaný vodnatými hnačkami, ktorý sa dá zistiť len mikroskopickým vyšetrením; makroskopický vzhľad črevnej sliznice je pri tomto ochorení normálny. Jeho presná príčina nie je známa, preto sa zvykne zaraďovať do skupiny idiopatických kolitíd.

Výskyt, príčiny, patofyziológia, subtypy

Mikroskopická kolitída je považovaná za pomerne zriedkavé ochorenie, ale počet pacientov postupne narastá. V súčasnosti sa udáva, že na ňu trpí približne jeden človek z 1000, je častejšia u starších ľudí, žien, fajčiarov a tiež je spojená s užívaním niektorých liekov (o.i. inhibítorov protónovej pumpy, napr. omeprazol, lansoprazol, ďalej nesteroidných protizápalových liekov, niektorých antidepresív). Patogenéza nie je jasná, predpokladá sa, že vznik ochorenia podmieňujú viaceré faktory, okrem vyššie uvedených aj genetické a imunitné.[1][2]

Podľa mikroskopického nálezu na sliznici hrubého čreva sa rozlišuje na niekoľko subtypov:[1]

  • lymfocytárha kolitída
  • kolagénna kolitída
  • prechodné subtypy s neúplným obrazom

Príznaky a diagnostika

Príznakom dominujú dlhodobé prudké vodnaté hnačky, ktoré často vznikajú náhle. Sú spojené s intenzívnym nútením na stolicu. Stolica u mnohých pacientov odchádza aj v noci. Nebýva v nej prímes krvi. Ďalšie príznaky sú bolesti brucha, nafukovanie a váhový úbytok. Kolonoskopický nález je necharakteristický, diagnóza sa stanovuje na základe bioptického vyšetrenia sliznice hrubého čreva. Výsledky laboratórnych vyšetrení nie sú pre diagnostiku rozhodujúce. Hladina C-reaktívneho proteínu (CRP) a iných markerov zápalu nebýva podstatne zvýšená.[3] Zvýšenie fekálneho kalprotektínu je časté, ale nie špecifické pre túto chorobu.[1][2][4]

Je dôležité odlíšiť iné príčiny hnačiek, najmä iné idiopatické črevné zápaly a syndróm dráždivého hrubého čreva.

Liečba

Účinnou liečbou je podávanie glukokortikoidu budesonid v kapsuliach s riadeným uvoľňovaním účinnej látky. Ústup ochorenia sa dostaví približne po mesačnej liečbe a niekedy je trvalý. V niektorých ľahkých prípadoch ochorenia je dostačujúca liečba loperamidom. Len v najťažších prípadoch je potrebné použiť imunomodulačnú liečbu - azatioprin/6-merkaptopurín, metotrexát, skupinu anti-TNF alebo biologickú liečbu.[1][2]

Prognóza

Liečbou sa dosiahne ústup ochorenia u väčšiny pacientov. Mikroskopická kolitída nie je spojená so zvýšeným výskytom nádorov.

Referencie
  1. MIEHLKE, Stephan; GUAGNOZZI, Danila; ZABANA, Yamile. European guidelines on microscopic colitis: United European Gastroenterology (UEG) and European Microscopic Colitis Group (EMCG) statements and recommendations. United European Gastroenterology Journal, 2020-08-20, s. 2050640620951905. Dostupné online [cit. 2020-09-20]. ISSN 2050-6406. DOI: 10.1177/2050640620951905. (po anglicky)
  2. UNITED EUROPEAN GASTROENTEROLOGY (UEG), EUROPEAN MICROSCOPIC COLITIS GROUP (EMCG). Colitis Clinical Practice Guidelines (UEG/EMCG, 2020) [online]. Medscape, 2.9.2020, [cit. 2020-09-20]. Dostupné online.
  3. PISANI, Laura Francesca; TONTINI, Gian Eugenio; MARINONI, Beatrice. Biomarkers and Microscopic Colitis: An Unmet Need in Clinical Practice. Frontiers in Medicine, 2017-05-10, roč. 4. PMID: 28540290 PMCID: PMC5423903. Dostupné online [cit. 2020-09-20]. ISSN 2296-858X. DOI: 10.3389/fmed.2017.00054.
  4. DEBNÁR, Daniel. Mikroskopická kolitida jako příčina chronického vodnatého průjmu u pacientky s vertebrogenním algickým syndromem. Interní medicína pro praxi (Bratislava: Solen), 2015, roč. 17, čís. 5, s. 150 - 156. Dostupné online [cit. 2020-09-20].
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.