Miko
Pôvodne mali miko funkciu média, sprostredkovali kontakt medzi kami (šintoistickými božstvami) a ľudom. Mali tiež šamanské sily a funkcie.[2] Medzi dnešné úlohy miko patrí rituálne opakovanie tancov na ženských kami pre potešenie božstiev a návštevníkov chrámu, predaj chrámových amuletov a talizmanov, sprevádzanie návštevníkov chrámu a iné povinnosti rituálneho či praktického charakteru.[3][4] Miko tiež nosievajú zväzok zvončekov suzu, ktorým vykonávajú rituálnu očistu.[5]
- mladá kňažka (panna) v šintuistickej svätyni
- šamanka[pozn 1]
Miko môžu pre chrám pracovať na plný úväzok, alebo podľa potreby pri väčších rituáloch. vo všeobecnosti sú to mladé, nevydaté ženy.[2] Miko väčšinou nosia bielu róbu a červenú delenú sukňu hakama. Pri niektorých rituáloch môžu byť oblečené aj celé do biela. Biela v šintoizme znamená čistotu.[2]
Poznámky
- Píše sa inými znakmi ako v prvom význame.[1]
Referencie
- MIKO. In: WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta; LÖWENSTEINOVÁ, Miriam. Encyklopedie mytologie Japonska a Koreje. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 175 s. ISBN 80-7277-265-1. S. 105. (po česky)
- READER, Ian. Simple Guide to Shinto, The Religion of Japan. Folkerstone, Kent, Anglicko : Global Books, 2001. ISBN 1-86034-003-2. S. 81. (po anglicky)
- READER, Ian. Simple Guide to Shinto, The Religion of Japan. Folkerstone, Kent, Anglicko : Global Books, 2001. ISBN 1-86034-003-2. S. 50. (po anglicky)
- ELLWOOD, Robert. Japanese Religion - The Ebook. [s.l.] : Journal of Buddhist Ethics Online Books, 2007. ISBN 0-9747055-8-6. S. 50. (po anglicky)
- READER, Ian. Simple Guide to Shinto, The Religion of Japan. Folkerstone, Kent, Anglicko : Global Books, 2001. ISBN 1-86034-003-2. S. 93. (po anglicky)