Michael Bossy
Michael "Mike" Bossy (* 22. január 1957, Montreal, Kanada) je bývalý kanadský profesionálny hokejový útočník. Odohral 10 sezón za klub New York Islanders, počas ktorých doviedol svoj tím k štyrom Stanley Cupom, zatiaľ jediným v histórií Islanders. Bossy bol známy jeho tvrdou a presnou strelou. Je jediným hráčom v histórii NHL, ktorému sa podarilo vstreliť dva víťazné góly v boji o Stanley Cup (1982 a 1983). A je jediným hráčom, ktorému sa podarilo vstreliť 4 víťazné góly jednej série (Finále Konferencie 1983). Je lídrom NHL v štatistike priemerne vstrelených gólov na zápas, v štatistike priemeru počtu bodov na zápas je na treťom mieste a je jedným z piatich hráčov, ktorému sa podarilo v 50 zápasoch vstreliť 50 gólov. Aj keď bola jeho kariéra ukončená kvôli zraneniam je stále považovaný za jedného z najlepších strelcov v NHL. V roku 2017 bol zaradený do zoznamu 100 najlepších hráčov histórie.
Mike Bossy | |
Narodenie | 22. január 1957 (63 rokov), Montreal, Quebec |
Prezývka | "Boss," "La Machine" |
Pozícia | pravé krídlo |
Streľba | pravá |
Výška a váha | 183 cm, 85 kg |
Bývalé tímy | NHL New York Islanders |
NHL draft | 15. miesto 1977 New York Islanders |
Aktívna činnosť | 1977 – 1987 |
Sieň slávy: od roku 1991 | |
Pozri aj Športový portál |
Hráčska kariéra
Ako mladý hral Bossy na medzinárodnom hokejovom turnaji Pee-Wee v Quebecu v roku 1969 s juniorským hokejovým tímom z Montrealu. Svoju hráčsku kariéru začal v 15. rokoch v Hokejovej Lige Quebecu. Napriek tomu, že v štyroch sezónach dosiahol 309 gólov, bol podľa skautov NHL považovaný za plachého hráča.
V NHL Amateur Drafte z roku 1977 ho preskočilo dvanásť tímov, pričom New York Rangers a Toronto Maple Leafs ho dvakrát ignorovali. Avšak, New York Islanders z neho urobil ich prvý výber, celkovo 15.. Generálny manažér Bill Torrey sa najprv nevedel rozhodnúť medzi výberom Bossyho a Dwighta Fostera. Bossy bol známy ako strelec ale nemal silnú hru telom, ktorú Foster mal ale nebol zase veľmi dobrým strelcom. Tréner Al Arbor presvedčil Torreyho, aby si vybral Bossyho, keď zistil, že je ľahšie naučiť strelca ako hrať telom. Bossy bol umiestnený do formácie s Bryanom Trottierom a Clarkom Gilliesom, stali sa známymi ako Trio Grande a nahradil Billyho Harrisa z formácie, známej ako „LILCO“ ("Long Island Lighting Company", pretože ich početné bodovanie viedlo často k rozsvieteniu gólového svetla).
Bossy odvážne predpovedal, že v sezóne nováčikov dosiahne 50 gólov. Splnil svoj sľub, keď v sezóne 1977 - 78 dosiahol 53 gólov ako nováčik, vyhral Calder Memorial Trophy pre nováčika roka a bol menovaný do druhého tímu All-Star.
Mnohí si mysleli, že nebolo možné duplikovať 36 rokov starý rekord Mauricea Richarda, 50 gólov v 50 zápasoch. Potom, v sezóne 1980 - 81, sa Bossy stal iba druhým hráčom, ktorý dosiahol 50 gólov v 50 zápasoch. Hokejovú tlač to rozpálilo, keď bol v neoficiálnej súťaži s Charlie Simmerom z Los Angeles Kings, aby zistili, kto by mohol prvýkrát dosiahnuť medzníka 50 gólov v 50 zápasoch. Obaja hráči boli zapojení do ich 50. zápasu, Simmer mal gólov 46 a Bossy 48, keď Simmer získal hetrik, aby dosiahol celkovo 49 gólov v 50 zápasoch, všetko sa obzvlášť zdramatizovalo, Bossy bol väčšinu hry bez gólov, ale presne sa trafil dvakrát za posledných päť minút jeho 50. zápasu. Richard bol v blízkosti, aby zablahoželal Bossymu k tomuto úspechu. Bossy zakončil sezónu so 68 gólmi v 79 zápasoch.
Bossy bol známy tým, že dokázal streliť góly pozoruhodným spôsobom, najneuveriteľnejším zrejme vo finále Stanley Cupu z roku 1982 proti tímu Vancouver Canucks, keď po hite od Tigera Williamsa letel niekoľko stôp vo vzduchu no podarilo sa mu nájsť hokejkou puk a vstreliť gól. Bossy bol tiež známy pre svoju čistú hru, nikdy sa nezaoberal súbojom a bitkou (a bol jedným z prvých hráčov, ktorý vystúpil proti násiliu na ľade), vyhral Lady Byng Trophy za gentlemanskú hru trikrát: 1983, 1984 a 1986.
Bossy skrýval určité nepriateľstvo voči Waynovi Gretzkemu a Edmontonu Oilers, pričom uviedol, že Islanders dostali málo uznania za svoju dominanciu (1980 - 83) v porovnaní s Canadiens (1976 - 1979) alebo Oilers (1984 - 90). Bossy sa sťažoval: „Veľa propagujem to, akí dobrí boli Islanders... nikdy sme však nedostali ani milióntinu uznania, ktoré by sme mali. Mali sme veľmi tichú organizáciu. Nechceli, aby chlapci pracovali príliš tvrdo, pretože si mysleli, že by mohol hokej trpieť. Ľudia o nás vôbec nehovoria v zmienke o skvelých tímoch. ““ Počas Gretzkého rozhovoru s New York Post v roku 1993 chválil Bossyho za najlepšieho praváka, ktorý kedy hral, a povedal, že ich celkové skóre by bolo ešte vyššie, keby spolu hrali. (Skoro to urobili; v amatérskom WHA drafte z roku 1977 bol Bossy vybraný Indianapolis Racers, ktorí sa o rok neskôr stali Gretzkého prvým profesionálnym tímom.) Bossyho reakcia v príspevku nebola doplnková, keďže zdôraznil, že ich hracie štýly boli iné, a tiež povedal, že Trottier bol najlepším centrom v hokeji. Gretzky sa k tomu v tom čase nevyjadril; o niekoľko rokov neskôr však vo svojej autobiografii zopakoval, že Bossy je skvelý hráč, ale „určite by som s tým chlapom nechcel sedieť v kabíne“.
V roku 1982 urobil Bossy bodovací rekord pravých krídel so 147 bodmi a zároveň vyhral Stanley Cup a Conn Smythe Trophy. Oveľa väčšia pozornosť sa však venovala Gretzkemu, ktorý nielen vyhral Hart Memorial Trophy a Art Ross Trophy, ale tiež rozbil súperov s neskutočnými 212 bodmi a 92 gólmi. Bossy sa snažil byť najlepším hráčom svojej doby, ale zaostal, pretože Hart a Art Ross Trofeje boli dve ceny, ktoré Bossymu počas jeho kariéry unikli, a to za Guyom Lafleurom, Trottierom a Gretzkym.
Napriek tomu, že Ostrovania v poslednom finále v roku 1983 porazili Oilers, aby získali štvrtý Stanley Cup v rade, ale Gretzkymu a jeho Oilers sa stále venovala najväčšia pozornosť. Islanders urobili v roku 1984 piate finále Stanleyho pohára v rade, ale prekonali ich Oilers, ktorí ich porazili 4: 1. Bossy, ktorý zaznamenal 8 gólov po prvých troch kolách play-off (a 17 gólov v posledných troch po sebe nasledujúcich play-off), bol úplne umlčaný vo finálovej sérii.
Potom ostrovania pomaly klesali, zatiaľ čo zranenia si vybrali daň na Bossym. V sezóne 1986 - 1987 bol obmedzený na 63 hier, ale napriek tomu dokázal streliť 38 gólov. Rozhodol sa odložiť nasledujúcu sezónu, aby si vyliečil chrbát, ale oficiálne odišiel po sezóne 1987-88. Počas svojej sezóny Bill Torrey ponúkol Bossymu pôsobenie v Montreale Canadiens, aby mohol byť bližšie k domovu, ale Bossy odmietol. Potom, čo hral svoju poslednú hru v mladom veku 30 rokov, zaznamenal 573 gólov a 553 asistencií v 752 zápasoch NHL, všetko s New Yorkom Islanders.
Ostrovania odstavili 3. marca 1992 Bossyho číslo 22, druhý Islander si túto česť získal po dlhoročnom spoluhráčovi Denisovi Potvinovi.
Kariéra po skončení kariéry
Bossy dúfal, že na jeseň roku 1987 pôjde do tréningového kempu, ale žiadna zdravotná terapia nezlepšila jeho stav. Neskôr vynechal sezónu 1987-88, aby mohol vyskúšať rôzne liečby na jeho chrbát. Nič nefungovalo a nikto nedokázal zistiť, čo presne sa stalo. Bossy mal síce len tridsaťjeden rokov, no bol nútený v októbri 1988 oficiálne odísť do dôchodku. Po skončení jeho kariéry nemohol hrať hokej ani cvičiť kvôli svôjmu chrbtu a kolenám.
Po odchode do dôchodku sa Bossy vrátil do Lavalu na predmestí Montrealu s manželkou Luciou a dvoma dcérami, Josiane a Tanyou. Jeho prvý po hokejový projekt zahŕňal podnikanie s Pierre La Croixom, jeho agentom, a pracoval v spoločnosti Titan, výrobcu hokejok, ako viceprezident. Bol tiež komentátorom pre Quebec Nordiques. Začiatkom deväťdesiatych rokov zastupoval Karhu, ďalšieho výrobcu hokejok, a Cumis, poisťovaciu agentúru, v pozíciách styku s verejnosťou. Hral tiež golf a prednášal. V roku 1993 sa Bossy objavil v rádiu a do roku 1994 mal pravidelnú prácu v ranných rozhlasových správach v Quebecu. Tam prejavoval svoje komické schopnosti až do svojho odchodu v roku 1996. V roku 1999 robil Bossy public relations pre zemiakové lupienky Humpty Dumpty a ďalšie firmy. Zostal však v spojení s hokejom tým, že slúži ako veľvyslanec pre Chevrolet Safe & Fun Hockey.
Na konci svojej skrátenej hernej kariéry mal Bossy pôsobivé čísla. V 752 zápasoch strelil 573 gólov a 553 asistencií. V 129 zápasoch v play-off mal 85 gólov a 75 asistencií. Keď odišiel do dôchodku, držal rekord pre najviac gólov za sezónu s priemerom 57,3. Aj keď chcel byť považovaný za skvelého hráča celkovo, no bol v podstate známy svojou schopnosťou strieľať góly. Dokonca niekedy ani celkom nechápal, ako to urobil. Keď ho vo filme The All-New Hockey's 100 uviedli, povedal Stan Stanisław Fischler, „Asi 90 percent času nemierim: len sa snažím čo najrýchlejšie, najpresnejšie a v momente prekvapenia. Snažím sa len dostať puk do brány. ““
Potom pripomenul, že nie je schopný získať prácu v organizácii NHL viac ako desať rokov po skončení kariéry. „Zavolal som Canadiens najmenej dvakrát alebo trikrát (v polovici 90. rokov), pretože som si myslel, že by som mohol organizácii pomôcť nejakým spôsobom, nie nevyhnutne ako tréner, ale v nejakej úlohe, ktorá by sa mohla rozvíjať,“ povedal Bossy pre Sports Illustrated in 2005. „Nikdy nezavolali.“ Keď bol v roku 2002 najatý bývalý spoluhráč Bryan Trottier ako tréner v New Yorku Rangers, Bossy si bol istý, že ho Trottier do určitej miery zamestná. „Dôvodom bolo,“ povedal Bossy, „spomínam si, že som mal desiatky rozhovorov s Bryanom, a tak povedal:„ Jedného dňa, Mike, získame tím a urobíme to po svojom. . ' Od Bryana, ktorý bol vyhodený v prvej sezóne, som zistil, že mu táto šanca nebude poskytnutá. ““ Bossy potom urobil trojročné pôsobenie ako súčasť rannej posádky zoologických záhrad na francúzskej rozhlasovej stanici CKOI v Montreale. Keď začal koncom 90. rokov robiť propagačnú prácu pre Humpty Dumpty, v roku 2003 sa stal obchodným riaditeľom spoločnosti v Quebecu.
V roku 2005 sa Bossy predstavil vo štvrtom pokračovaní francúzsko-kanadského klasického filmu Les Boys.
13. októbra 2006 usporiadali Islanders tlačovú konferenciu, v ktorej oznámili, že Bossy sa znovu pripojil k organizácii a bude spolupracovať s front office na rozvoji sponzorov a fanúšikov.
V septembri 2014 sa Bossy pripojil k MSG Networks ako hokejový analytik a v septembri 2015 sa oficiálne pripojil k TVA Sports, oficiálnemu vysielateľovi NHL po francúzsky v Kanade, ako komentátor. Bossy sa objaví aj v Late Night Show Davea Morissetteho Live na TVA Sports.
Bossy slúžil ako konzultant pre The Raccoons on Ice, špeciálnu epizódu hokejového animovaného seriálu The Raccoons, ktorý vyšiel prvýkrát v roku 1981. Pre veľkú časť epizódy je postava Cedric Sneer zobrazená v drese New Yorku Islanders s číslom 22, ako pocta Bossymu.
Rekordy, ocenenia a podsty
Aktuálne 1.2 2020 drží Mike Bossy tieto rekordy
- Najviac 50+ gólových sezón v rade: 9
- Najviac 50+ gólových sezón : 9 (vyrovnaný s Gretzkym)
- Najviac 60+ gólových sezón: 5 (vyrovnaný s Gretzkym)
- Najvyšší priemer gólov na zápas: .762
- Najviac gólov v presilovke v jednom Play-off: 9 (vyrovnaný s Neelym)
- Najviac hetrikov v rade: 3 (vyrovnaný s Maloneom)
- V roku 2017 zaradený do zoznamu TOP 100 najlepších hráčov NHL
Bossy získal nasledujúce ocenenia v nhl
- Calder Memorial Trophy - 1978
- Lady Byng Trophy - 1983, 1984, 1986
- Conn Smythe Trophy - 1982
- Najlepší strelec NHL / Maurice Richard Trophy - 1979, 1981
- Sieň slávy NHL - od roku 1991
- 5x prvý NHL All star tím
- Stanley Cup: 4 (1979/80, 1980/81, 1981/82 a 1982/83)
Toto sú rekordy, ktoré Bossy držal alebo je umiestneneý veľmi vysoko:
- Celkovo Góly: 1. celkovo (Iba Lemieux a Gretzky dosiahli 500 gólov v menej zápasoch)
- Góly v základnej časti a Play-off celkovo: 7. celkovo (85)
- Asistencie pravého krídla v sezóne: 2. celkovo (83)
- Body pravého krídla v jednej sezóne: 2. celkovo (147)
- Góly nováčika: 2. celkovo (53)
- 100+ bodové sezóny: 4. celkovo (7)
- Najvyšší priemer gólov na zápas v Play-off: 2. celkovo (.659)
- Priemer gólov v základnej časti a v Play-off: 2. celkovo (.747)
- Priemer bodov: 3. celkovo
- Úspešnosť streľby: 4. celkovo (21.18%)
- Hetriky v jednej sezóne: 3. celkovo (9)
- Hetriky celkovo: 3. celkovo (39)
Bossy má niekoľko významných kariérnych úspechov, ktoré nie sú oficiálnymi záznamami NHL. Dosiahol 100 gólov v kariére rýchlejšie (pokiaľ ide o hranie počtu zápasov) ako ktorýkoľvek iný hráč v modernej histórii NHL, na dosiahnutie tohto cieľa potreboval iba 129 hier. (Joe Malone-61, Newsy Lalonde-69, Cy Denneny-86, Babe Dye-86, Reg Noble-109 a Frank N Neighbor-125 predtým zaznamenali 100 gólov v menej záásoch.) Bol tiež najrýchlejší v ďaľších rôznych míľnikoch, ako sú 200 (255 Z), 300 (381 Z), 400 (506 Z) a 500 (647 Z) gólov v čase, keď ich dosiahol, ale v súčasnosti ho predbehli Wayne Gretzky a Mario Lemieux vo väčšine z týchto kategórií. V sezóne 1980 - 81 NHL strelil 50 gólov v prvých 50 zápasoch sezóny - tento cieľ dosiahol iba druhý hráč a prvý za takmer 40 rokov. Zostáva jedným z iba piatich hráčov, ktorí to môžu tvrdiť. Je jediným hráčom, ktorý v troch po sebe nasledujúcich play-off strelil 17 gólov.
Bossy bol uvedený do Hokejovej siene slávy v roku 1991. Jeho dres číslo 22 bol Ostrovanmi odstavený odchodom do dôchodku 3. marca 1992. V roku 1998 bol zaradený na 20. miesto v zozname 100 najväčších hokejových hráčov spoločnosťou The Hockey News.
Hokejové štatistiky
Základná časť a Play-off
Základná časť | Play-off | |||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Sezóna | Tím | Liga | Z | G | A | B | Tm | Z | G | A | B | Tm |
1972–73 | Laval National | QMJHL | 4 | 1 | 2 | 3 | 0 | — | — | — | — | — |
1973–74 | Laval National | QMJHL | 68 | 70 | 48 | 118 | 45 | 11 | 6 | 16 | 22 | 2 |
1974–75 | Laval National | QMJHL | 67 | 84 | 65 | 149 | 42 | 16 | 18 | 20 | 38 | 2 |
1975–76 | Laval National | QMJHL | 64 | 79 | 57 | 136 | 25 | — | — | — | — | — |
1976–77 | Laval National | QMJHL | 61 | 75 | 51 | 126 | 12 | 7 | 5 | 5 | 10 | 12 |
1977–78 | New York Islanders | NHL | 73 | 53 | 38 | 91 | 6 | 7 | 2 | 2 | 4 | 2 |
1978–79 | New York Islanders | NHL | 80 | 69 | 57 | 126 | 25 | 10 | 6 | 2 | 8 | 2 |
1979–80 | New York Islanders | NHL | 75 | 51 | 41 | 92 | 12 | 16 | 10 | 13 | 23 | 8 |
1980–81 | New York Islanders | NHL | 79 | 68 | 51 | 119 | 32 | 18 | 17 | 18 | 35 | 4 |
1981–82 | New York Islanders | NHL | 80 | 64 | 83 | 147 | 22 | 19 | 17 | 10 | 27 | 0 |
1982–83 | New York Islanders | NHL | 79 | 60 | 58 | 118 | 20 | 19 | 17 | 9 | 26 | 10 |
1983–84 | New York Islanders | NHL | 67 | 51 | 67 | 118 | 8 | 21 | 8 | 10 | 18 | 4 |
1984–85 | New York Islanders | NHL | 76 | 58 | 59 | 117 | 38 | 10 | 5 | 6 | 11 | 4 |
1985–86 | New York Islanders | NHL | 80 | 61 | 62 | 123 | 14 | 3 | 1 | 2 | 3 | 4 |
1986–87 | New York Islanders | NHL | 63 | 38 | 37 | 75 | 33 | 6 | 2 | 3 | 5 | 2 |
NHL celkovo | 752 | 573 | 553 | 1,126 | 210 | 129 | 85 | 75 | 160 | 38 |
Medzinárodné
Rok | Tím | Turnaj | Z | G | A | B | Tm |
---|---|---|---|---|---|---|---|
1981 | Canada | Kan. pohár | 7 | 8 | 3 | 11 | 2 |
1984 | Canada | Kan. pohár | 8 | 5 | 4 | 9 | 2 |
Spolu reprezentácia | 15 | 13 | 7 | 20 | 4 |
Externé odkazy
- Bossy na stránke Legends Of Hockey
- Mike Bossy klubová štatistika na hockeyDB.com
- KEESE, Parton. Islanders' Hot Trio Grande. The New York Times, 1977-12-06. Dostupné online [cit. 2020-02-22]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- VECSEY, George. Islanders’ Glory Days Seem Long, Long Ago. The New York Times, 2006-12-07. Dostupné online [cit. 2020-02-22]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
- Who Was Better? Guy Lafleur vs. Mike Bossy [online]. [Cit. 2020-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)