Mika
Michael Holbrook Penniman, Jr.[3][4][5] (* 18. august 1983, Bejrút, Libanon), viac známy ako Mika (ˈmiːkə) (štylizované ako MIKA), je libanonsko-britský spevák-skladateľ.
Mika | |
---|---|
Mika v roku 2012 | |
Základné informácie | |
Rodné meno | Michael Holbrook Penniman, Jr. |
Umelecké mená | Mica Penniman, Mika Penniman |
Narodenie | 18. august 1983 (37 rokov) Bejrút, Libanon |
Bydlisko | Londýn, Anglicko |
Pôsobenie | Hudobník, Spevák-skladateľ |
Žáner | Pop rock, Power pop, Pop, Glam rock |
Hrá na nástroje | Vokály, Klávesy, Klavír |
Roky pôsob. | 2006-súčasnosť |
Vydavateľstvá | Casablanca/Universal[1][2] |
Webstránka | Mikasounds.com |
Potom ako vydal svoje prvé EP Dodgy Holiday, vydal v roku 2007 svoj prvý štúdiový album Life in Cartoon Motion cez vydavateľstvo Island Records. Albumu sa celosvetovo predalo 5,6 milióna kópií, začo Mika vyhral cenu Brit Award v kategórii Best British Breakthrough Act. Tiež bol nominovaný na cenu Grammy.[6][7] V roku 2006 založil spoločnosť Dodgy Holiday Tours Limited.[8] O dva roky neskôr vydal svoje druhé EP Songs for Sorrow a v roku 2009 vydal svoj druhý štúdiový album The Boy Who Knew Too Much. Po ukončený celosvetového turné nahral a v roku 2012 vydal svoj tretí štúdiový album The Origin of Love.[9] Následne v roku 2015 vznikol album No Place in Heaven.
Hudobná kariéra
Ako dieťa bol Mika trénovaný ruským operným profesionálom menom Alla Ardakov. Neskôr promoval na Royal College of Music v Londýne. Hoci niektorí odborníci tvrdia, že dokáže spievať v rozsahu až päť oktáv, on sám vraví, že je to "len" tri a pol oktávy.
V roku 2006 vydal svoj debutový singel „Relax, Take It Easy“ a vďaka nemu sa dostal na prvé priečky hitparád v Anglicku. Pieseň „Billy Brown“ bola dokonca jeden týždeň zadarmo k stiahnutiu na iTunes Store.
8. januára 2007 vydalo Universal Music ďalší singel „Grace Kelly“ a už 21. januára dosiahol prvú priečku v počúvanosti v Anglicku.
Life in Cartoon Motion
Dňa 5.februára 2007 vydal svoj debutový štúdiový album Life in Cartoon Motion, ktorý mu priniesol veľkú popularitu. V Európe bol certifikovaný na tri platinové platne za viac ako 3 milióny predaných kusov. V Anglicku bol ocenený štyrmi platinovými platňami.
V septembri 2007 začalo jeho veľké turné po celej Európe, pokračovalo v Los Angeles so zástavkou na odovzdávaní cien Grammy.
Tento album zachytáva prechod jeho osobnosti od dieťaťa po súčasnosť. V piesňach sa vyjadruje na rôzne témy, napríklad v piesni „Big Girls“ rieši diskrimináciu pevnejších žien, ktorú postrehol ako dieťa aj na svojej matke. Pieseň „Billy Brown“ zas zachytáva život heterosexuálneho muža a jeho homosexuálne aféry. Mika sa vyjadril, že nie všetky piesne sú autobiografické.
The Boy Who Knew Too Much
Dňa 21. septembra 2009 vydal svoj druhý štúdiový album The Boy Who Knew Too Much.[10] Pôvodne sa mal volať rovnako ako pieseň z tohto albumu, „We Are Golden“. Ešte pred vydaním svojho druhého štúdiového albumu bola 8. júna vydaná limitovaná edícia EP Songs for Sorrow,[11] ktorá obsahuje štyri piesne a 68-stránkovú knihu s textami a exluzívnými ilustráciami pre každú pieseň.[11] Pieseň „Blue Eyes“, ktorá je tu obsiahnutá, bola použitá na podporu Európskeho parlamentu a tiež sa dostala do plylistu rádia BBC Radio 2.[12] Väčšinu piesní z albumu We Are Golden nahral Mika v Los Angeles so svojím producentom a muzikantom Gregom Wellsom. S ním pracoval aj na svojom prvom albume. Album je popísaný tak, že zachytáva dospievanie a tínedžerské časy Miku.
No Place in Heaven
Štvrtý album speváka Miku je pokračovaním jeho hudobnej evolúcie, ktorú započal predchádzajúcim albumom "The Origin of Love". Album opisuje ako výsledok pozitívneho a otvoreného myslenia. Spolu zo sestrou vytovrili malé dizajnové štúdio, kde si ako za starých čias kreslili a tak vznikali nápady na skladby tohoto albumu. Singlami sa stali piesne "Talk About You" a "Last Party". Druhá menovaná bola vytvorená ako pocta Freddiemu Mercurymu.
Osobný život
Mika pochádza z piatich súrodencov a narodil sa tretí v poradí. Má mladšieho brata a sestru, dve sestry sú staršie. Jeho sestra Yasmine, ktorá je umelkyňa nakreslila aj obal na prvý album. V súčasnosti pracuje ako módna návrharka.
Kvôli jeho osobnosti sa objavili špekulácie o tom, že by bol gay. V reakcii na mediálne domnienky povedal: "Nikdy nehovorím o ničom spoločnom s mojou sexualitou. Skrátka si myslím, že to nepotrebujem. Ľudia sa ma na to ale stále pýtajú. Ale ja nevidím dôvod." Dodal "Aby som prežil, prestal som hovoriť o niektorých častiach môjho života a toto je jedna z nich, najmä v mojej práci."
V auguste 2012 v rozhovore pre magazín Instinct potvrdil Mika svoju sexuálnu orientáciu a opísal sa ako gay.
Diskografia
- Štúdiové albumy
- 2007: Life in Cartoon Motion
- 2009: The Boy Who Knew Too Much
- 2012: The Origin of Love
- 2015: No Place in Heaven
- EP
- 2006: Dodgy Holiday
- 2007: iTunes Festival: London
- 2009: Songs for Sorrow
- 2009: iTunes Live: London Festival '09
Výberové albumy
- 2013: Songbook Vol.1
Ocenenia a nominácie
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy |