Michal Vičan

S futbalom začínal Michal Vičan v rodnom Hlohovci. Sprvoti na poste brankára, následne útočníka, až napokon skončil ako obranca. Na tomto poste sa neskôr vypracoval k jednému z najlepších obrancov v najvyššej Československej futbalovej lige. Pätnásťročný odišiel z Hlohovca do Bratislavy študovať za aranžéra-dekoratéra[1]. V marci roku 1943 sa stal hráčom klubu ŠK ASO Bratislava, za ktorý nastupoval v druhej lige[3]. Zanedlho však narukoval do OAP Bratislava. Potom, ako skončila Druhá svetová vojna a zanikol bratislavský OAP, prejavili o Vičana záujem funkcionári ŠK Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava)[4].

Tréner Ferdinand Daučík, dal 20-ročnému Vičanovi príležitosť nastúpiť v prvom mužstve na jeseň 1945. Po emigrácii stredného obrancu ŠK Bratislava Jozefa Bačkora do zahraničia, sa naskytla Michalovi Vičanovi šanca, upevniť si túto pozíciu. Rýchlo sa stal oporou zadných radov mužstva z Tehelného poľa. Kapitánsku pásku, si tento elegantný, inteligentný, predvídavý futbalista, ovládajúci pozičnú hru, zaslúžil najmä vďaka svojej tvrdej a svedomitej práci. Tri tituly majstra Československa získané s ŠK Bratislava v rade (1949 – 1951), doplnil ďalším v roku 1955. Vicemajstrom Československa sa stal dovedna dvakrát v rokoch 1952 a 1956. Hráčsku kariéru ukončil ako 32-ročný v roku 1957. V bratislavskom klube strávil ako hráč spolu 12 rokov a v lige nastúpil 231-krát[3].

Premiéru v národnom mužstve zažil 21.09.1947. V Bukurešti zvíťazilo mužstvo ČSR nad Rumunskom hladko 6:2. Za Československo odohral desať, zväčša priateľských zápasov, z toho 6-krát nastúpil s kapitánskou páskou. Posledný zápas odohral 19.10.1952 na štadióne Dosza v Budapešti, kde so spoluhráčmi podľahli pred 50-tisícovou návštevou domácemu Maďarsku vysoko 5:0. Za reprezentačné B-mužstvo nastúpil dokopy 11-krát[5].

Hneď po skončení hráčskej kariéry sa začal venovať trénerstvu. Najskôr v nižších súťažiach, postupne sa však vypracoval na trénera prvej ligy[1]. S Jednotou Trenčín dosiahol prvé veľké úspechy. Pod jeho vedením sa v roku 1967 stali Trenčania jesenným majstrom najvyššej súťaže v ČSSR. V tom istom roku doviedol klub zo Stredného Považia do finále Stredoeurópskeho pohára vo Florencii. Po zdolaní klubov ako Červená hviezda Belehrad, či Vasas Budapešť podľahli až v samotnom finále domácej Fiorentine[6]. Napriek najväčšiemu úspechu v histórii Trenčianskeho futbalu, vedenie klubu ponúklo Vičanovi zmluvu len do 1. apríla 1968, pretože očakávali návrat trénera Karola Borhyho z Kuvajtu[6]. Aj tento fakt pravdepodobne ovplyvnil jeho rozhodnutie, prijať ponuku bratislavského Slovana, ktorý o neho prejavil eminentný záujem.

Začiatkom roku 1968 sa Michal Vičan vrátil na Tehelné pole. V jarnej časti súťaže, získal s mužstvom Slovana druhé miesto za trnavským Spartakom. Zároveň zvíťazili pod jeho vedením futbalisti Slovana nad Duklou Praha v Československom pohári a získali tak možnosť štartovať v Pohári víťazov pohárov[1]. V PVP 1968/69 si TJ Slovan postupne poradili s juhoslovanským FK Bor (3:0, 2:0), s portugalským FC Porto (0:1, 4:0), s talianskym AC Turín(1:0,2:1), so škótskym Dunfermline AFC (1:1, 1:0) a postúpili do finále. V ňom 21. mája 1969 v Bazileji na Štadióne sv. Jakuba zvíťazil jeho zverenci nad FC Barcelona 3:2[2]. Michal Vičan sa tak stal prvým a dodnes jediným trénerom z bývalého Československa, ktorý dokázal so svojim mužstvom vyhrať jednu z európskych pohárových súťaží[7].

Do poľského Ruchu Chorzów prišiel Vičan v lete roku 1971. Prezidentom klubu bol vtedy Ryszard Trzcionka[8]. V prvej sezóne 1971/72 skončil s tímom na 4. mieste v lige. V sezóne 1972/73 už bol Chorzów vicemajstrom. Majstrovský titul v poľskej Ekstraklase získal v nasledujúcej sezóne spolu s Poľským pohárom. Ruch sa pod jeho taktovkou, stal toho istého roku prvým poľským klubom, ktorý dosiahol štvrť-finále Pohára UEFA (dnešná Európska liga UEFA). V sezóne 1974/75 obhájil Chorzów titul a debutoval v Lige majstrov UEFA, kde sa dostal do štvrťfinále turnaja. Štvrté miesto si Vičan spolu s mužstvom zopakoval aj v sezóne 1975/76. Na konci apríla 1976 však tréner Vičan opúšťa klub, a v posledných 6 kolách už vedie tím poľský tréner Rudolf Kapera.

• víťaz – Česko-slovenská futbalová liga 1949
• víťaz – Česko-slovenská futbalová liga 1950
• víťaz – Česko-slovenská futbalová liga 1951
• vicemajster – Česko-slovenská futbalová liga 1952
• víťaz – Česko-slovenská futbalová liga 1955
• vicemajster – Česko-slovenská futbalová liga 1956

• finále Stredoeurópskeho pohára 1967

• vicemajster – Česko-slovenská futbalová liga 1967-68
• víťaz – Česko-slovenský pohár vo futbale 1968
• víťaz – Pohár víťazov pohárov UEFA 1969
• vicemajster – Česko-slovenská futbalová liga 1968-69
• víťaz – Česko-slovenská futbalová liga 1969-70

• vicemajster – Ekstraklasa 1972 – 73
• víťaz – Ekstraklasa 1973 – 74
• víťaz – Poľský pohár 1974
• víťaz – Ekstraklasa 1974 – 75