Michail Borisovič Chodorkovskij

Obaja jeho rodičia Boris Moisejevič Chodorkovskij a Marina Filippovna (rodená Petrova) boli chemickí inžinieri, židovského pôvodu pracujúci v Moskovskej továrni Kalibr, vyrábajúcej presnú meraciu techniku. Chodorkovskij sa od detstva zaujímal o matematiku a chémiu. V roku 1981 bol prijatý na Moskovský chemicko-technologický inštitút D. I. Mendelejeva, ktorý ukončil v roku 1986 s vyznamenaním.

Po skončení školy pracoval v Centre vedecko-technickej tvorivosti mládeže (NTTM), jednej z foriem podnikania, ktorá existovala počas obdobia perestrojky v ZSSR. Venoval sa importu osobných počítačov, džínsového oblečenia a ďalších vtedy nedostatkových tovarov do ZSSR. Vyučoval tiež na Inštitúte národného hospodárstva G. V. Plechanova. Tu sa zoznámil s Alexejom Glubovičom, príbuzní ktorého v tej dobe pracovali na vysokých postoch v Národnej banke ZSSR. V roku 1988 ukončil štúdium na inštitúte a získal špecializáciu finančník.

Vďaka známostiam v Národnej banke sa mu v roku 1989 podarilo pri Centre vedecko-technickej tvorivosti mládeže vytvoriť družstevnú banku KIB NTP. S jej pomocou od Mossovietu kúpil miestnu organizáciu NTTM a vytvoril spoločnosť Menatep. V roku 1990 bola spoločnosť Menatep jednou z prvých komerčných bánk v Rusku, ktorá získala licenciu od Národnej banky ZSSR. Chodorkovskij sa spolu s Nevzlinom stali poradcami ruského premiéra Ivana Silaeva a nadviazali vzťahy s ministrom palív a energetiky Vladimirom Lopuchinom. Vďaka tomu banka Menatep dostala povolenie nakladať financiami ministerstva financií, štátnej daňovej služby a neskôr aj štátnej firmy Rusvooruženie, ktorá sa zaoberala vývozom zbraní.

Banka Menatep sa v priebehu privatizácie na jeseň 1995 za vlády Borisa Jeľcina medzi iným dostala aj k 45% a neskôr spolu so spoločníkmi až 78% balíku akcii druhej najväčšej ruskej ropnej ťažobnej spoločnosti Jukos za cenu 309 miliónov dolárov. Hodnota spoločnosti bola však v tej dobe ďaleko vyššia. Chodorkovskij sa následne začal zaoberať rozvojom spoločnosti Jukos. V roku 1998 prešiel Jukos veľkou reštrukturalizáciou. Reštrutkturalizácia viedla postupne k zvyšovaniu hodnoty spoločnosti, ktorá do roku 2003 výrazne narástla.

Banku Menatep medzitým ponechal v pôsobnosti skupiny platených manažérov. V roku 1998 sa banka v dôsledku ekonomickej krízy v Rusku dostala do platobnej neschopnosti, nemohla splácať veľké úvery v cudzej mene a stratila licenciu.

Jukos medzitým viedol tzv. daňovú optimalizáciu. S využitím mnohých právnych medzier, ktoré umožňovali krátiť vlastnú daňovú povinnosť. Boli pre to využívané rôzne metódy, vrátane predaja ropy prostredníctvom spoločností zapísaných v daňových rajoch, transferové oceňovanie až po predaj ropy pod označením vrtná tekutina.

Od roku 2003 bol najprv vyšetrovaný a neskôr odsúdený kvôli hospodárskej trestnej činnosti. Svoje tresty označuje za politicky motivované. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nebol proces vedený proti nemu politický, ale porušoval jeho práva na spravodlivý proces a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Pri započítaní času, ktorý Chodorkovskij strávil vo väzbe, mal byť z výkonu takmer jedenásťročného trestu prepustený až 25. októbra 2014. Z väzenia bol prepustený 20. decembra 2013, keď mu ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michail Borisovič Chodorkovskij

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Michail Borisovič Chodorkovskij na českej Wikipédii a Ходорковский, Михаил Борисович na ruskej Wikipédii.