Mestské opevnenie (Pezinok)

Najstarší zachovaný doklad o budovaní opevnenia pochádza z roku 1616, kedy bol za dozorcu výstavby šancov menovaný Juraj Behm. V tomto roku sa začala aj stavba Frauenberskej brány.

Ďalšie pramene, dokumentujúce stavbu mestského opevnenia máme až z roku 1641 resp. 1643. Rokom 1643 je datovaný účet staviteľa mestských hradieb Fridricha Käpplera. Od tohto roku sú účty z budovania hradieb zachované v takmer nepretržitom rade až do roku 1670.

Je zrejmé, že v spomenutom období predstavovali náklady na výstavbu opevnenia takmer 25 500 zlatých. Počas zaznamenaných 24 rokov sa nalámalo 8 517 siah kameňa, nakúpilo sa 81 000 kusov tehál, z toho 12 000 rímsových a približne 28 400 meríc vápna. Dodávateľmi materiálov boli obce Buková, Limbach a Cajla (dnes súčasť mesta Pezinok).

Intenzívne stavebné práce prebiehali 74 mesiacov. Na stavbe pracovali aj murárski majstri, budujúci kamennú hradbu a tiež kopáči priekopy. Zmienka o kopaní tzv. Graimbl (malý kanál na prietok vody) umožňuje vytvoriť si predstavu o jej podobe. V odbornej terminológii sa to nazýva kyneta (franc. cuvette). Podľa záznamov z roku 1659 mala priekopa šírku 4 siahy.

V rokoch 1645, 1647 až 1650 bola stavba z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov pozastavená. Od roku 1651 sa pracovalo nepretržite až do roku 1661. V 1662 zastavila výstavbu povinnosť ubytovať v meste generálny štáb. Posledné údaje o stavebných prácach na opevnení máme z roku 1670.

V roku 1652 vyplatilo mesto kopáčovi Jánovi Hutzschmitovi za 68 siah základov pri Trnavskej bráne 119 zlatých. V obecnom kameňolome sa nalámalo 224 siah kameňa, použitého na pokračovanie stavby na Hrnčiarskej ulici. V roku 1653 sa nalámalo 444 siah kameňa na hradbu pri Trnavskej bráne a na veľký bastión oproti majeru pána Szegedyho (dnešná Šancová a Záhradná ulica). V rokoch 1658 až 1659 sa kopali šance pri zámku. V roku 1666 sa z nariadenia mestskej vrchnosti začalo s výstavbou hradieb pri bašte oproti Bodenzeilu (dnešná Jesenského ulica) a na Hrnčiarskej ulici, kde práce trvali 6 týždňov.

Od apríla do novembra 1667 sa pracovalo na baštách. V 1668 bol dokončený múr od špitálu k Bratislavskej bráne (dnešná Moyzesova ulica) a mesto uzavrelo dohodu s Pavlom Glaβerom o vykopaní základov pre novú baštu a hradbu pred Hornou bránou, oproti hradnej záhrade grófa Pálffyho.

Po roku 1670 patrila Hrnčiarska ulica k posledným budovaným úsekom a v roku 1670 už bola jediným miestom, na ktorom sa pracovalo.

Po upadnutí nebezpečenstiev sedemnásteho a začiatku osemnásteho storočia funkcia opevnenia postupne upadá, už v prvej polovici 18. storočia boli priekopy značne zasypané smetím. V roku 1769, so súhlasom Uhorskej komory, bola schválená žiadosť miestneho farára o bránku a prechod na Hrnčiarsku ulicu a vznikla tým dnešná Fortna ulica.

V druhej polovici 19. storočia postihla fortifikáciu devastácia zapríčinená rozvojom mesta. Medzi prvými boli zničené mestské brány. V roku 1883 povolilo mesto prieraz hradby a bránku Augustínovi Sandtnerovi, majiteľovi domov číslo 39 a 40 na ulici M. R. Štefánika. Otvor v hradbe mu umožnil bezprostredný kontakt s majerom, ktorý vlastnil na Šancovej ulici. V tom istom roku začalo mesto prenajímať valy, ktoré sa postupne buď odstránili alebo upravili na malé vinohrady, záhrady či malé parčíky.

Pôvodne celistvú stavbu postupne narúšali povolené i nelegálne otvory. V prvej polovici 20. storočia sa opakovane sa objavujú žiadosti o likvidáciu časti hradobného múru, resp. o jeho prerazenie. V roku 1942 zamietlo Ministerstvo školstva a národnej osvety niekoľkonásobnú žiadosť miestnej pobočky spoločnosti Deutsche Partei o povolenie zbúrať časť hradby na ulici M. R. Štefánika, ktorá mala brániť výstavbe nového spolkového domu. V rovnakom roku udelilo Ministerstvo mimoriadny súhlas s likvidáciou starého mestského múra kvôli výstavbe nového moderného obchodného domu na Wiserovej ulici (dnešná križovatka ulíc Holubyho a Jesenského). Dôvodom bolo, že časť múru bránila rozvoju mesta smerom na tepnu Bratislava – Trnava a smerom k železničnej stanici. V roku 1952 bola Pamiatkový úradom schválená žiadosť Západoslovenských mlynov, n.p. o vybúranie vchodu cez hradbu pre motorové vozidlá s odôvodnením, že „múr je už poškodený prebúraním vchodu do závodu Mäsna ako aj novodobou rekonštrukciou. Je iba náznakom zachovanej hradby a netvorí pohľadovú dominantu. Ulica, do ktorej múr ústí (Hrnčiarska) je úplne bezvýznamná tak po stránke staviteľskej ako aj pohľadovej.“ Naopak, žiadosť MNV o zbúranie hradieb v miestach, kde chceli Rudné bane stavať obytný dom, t. j. „v pohľade od kostola ku kaštieľu“ (Mladoboleslavská ulica) Pamiatkový úrad neodsúhlasil.

V roku 2018 bola vytvorená pasportizácia mestského opevnenia, kvôli jej odbornej a komplexnej údržbe a revitalizácii.[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestské opevnenie (Pezinok)

• Hradby, symbol mesta [online]. Mestské múzeum v Pezinku, [cit. 2019-05-06]. Dostupné online.