Mesiáš (Händel)

Skladateľ dielo zložil v lete 1742 v Írsku na libreto anglického mecenáša Charlesa Jennensa. Skladateľ prišiel do Írska na pozvanie lorda miestodržiteľa po niekoľkých neúspešných rokoch v Anglicku, kde kvôli vojne a zime zatvárali divadlá. Händel tu uviedol niekoľko koncertov a rozhodol sa publiku vo svojom novom pôsobisku zavďačiť novým oratóriom. Existuje niekoľko legiend popisujúcich okolnosti vzniku diela, ktoré popisujú až mystické vytrženie skladateľa, no skutočnosť bola prozaickejšia. I dnes však prekvapuje, že skladateľ také rozsiahle dielo zložil iba za neuveriteľných 24 dní, hoci treba dodať, že tak ako to bolo v barokovej kompozičnej praxi zvykom, použil tu mnoho motívov, ktoré sa už vyskytli v jeho skorších dielach. Napriek krátkemu času, ktoré mu stačili na kompozíciu, premiéra diela sa uskutočnila až takmer o rok, 13. apríla 1742 v Neal's Music Hall v Dubline. Koncert dirigoval Matthew Dubourg, pričom sám Händel hral počas premiéry na čembalo. Úspech nového diela bol nesmierny. Mesiáš sa čoskoro dočkal ďalších predstavení, medzi ktorými má zvláštne postavenie cyklus benefičných koncertov pre detský ústav Foundling Hospital, dirigovaných samotným skladateľom.

V Händelovej dobe nebol samozrejmosťou dostatočný počet kvalitných interpretov, skladateľ preto oratórium upravoval nanovo takmer pred každým prevedením, tak aby dôležité árie boli obsadené vhodným sólistom. Už za jeho života tak vzniklo niekoľko verzií Mesiáša, pričom ani jedna z nich nemá výsadné postavenie. Po skladateľovej smrti väčšina jeho diel postupne upadala do zabudnutia, avšak stále populárny Mesiáš bol naďalej nespočetnekrát editovaný a inštrumentovaný, vrátane neskororomantických bombastických verzií, ktoré využívali početný zbor a veľký wagnerovský orchester. Z dodnes nahrávaných a uvádzaných reedícií sú najvýznamnejšie úprava Wolfganga Amadeusa Mozarta, ktorý rozšíril orchester o drevené dychy, ktoré mali nahradiť absentujúci organ v jeho aranžmán a upravil niektoré spevácke kadencie v duchu estetiky klasicizmu, a ďalej rozsiahla inštrumentačná úprava Eugena Goossensa. V 20. storočí sa však zároveň začali presadzovať snahy o autentickú interpretáciu predklasicistickej hudby, čo malo za následok návrat ku pôvodným Händelovým partiturám, ktoré sú dnes preferované, hoci i Mozartova a iné verzie sa dodnes uvádzajú.

Autorom libreta je anglický statkár a podporovateľ umenia Charles Jennens. Bol obdivovateľom Händelovej hudby a napísal libreta ku niekoľkým jeho oratóriám. Témou Mesiáša je narodenie, život, utrpenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, nie však v chronologickom alebo dejovom zmysle. Oratrium obsahuje citácie z evanjelií, základom sú však prorocké texty z kníh Starého zákona – Izaiáša, Knihy žalmov a ďalších. Zbory Hallelujah a Worthy is the Lamb vychádzajú zo Zjavenia svätého Jána. Dielo je rozdelené do troch celkov – Narodenie, Utrpenie a Žatva, z ktorých každá je rozdelená na niekoľko pomenovaných scén.

Oratorium má typickú koncepciu, Händel každú z troch častí zložil zo striedajúcich sa zborov, árií a krátkych recitatívov. Dielo otvára výhradne inštrumentálna Sinfonia e mol, na ktorú prostredníctvom tenorového recitatívu nadväzuje zbor Every Valley shall be exalted. Myšlienkovým i hudobným centrom časti Narodenie je radostný zbor For unto us a child is born. Na konci časti rovnako zaznieva zbor - His yoke is easy, ešte pred ním však zaznie kontrastne pomalá ária He shall feed his flock, v závislosti od verzie určená pre alt alebo pre duo altu a sopránu. Ária má krásne vystavanú melódiu a patrí k najpôsobivejším momentom diela. Druhú časť Utrpenie otvára zbor Behold the lamb of God. Atmosféra tejto časti je v porovnaní s prvou pochmúrnejšia, s využitím prevažne molových tónin, čo súvisí s jej tématikou. Zmena však prichádza v záverečných áriách a zboroch, ktoré už súvisia s Kristovým zmŕtvychvstaním. Radosť vyvrcholí na záver v slávnom Hallelujah. Záverečná časť Žatva sa spočiatku znovu vracia k téme smrti a posmrtného života. Začína pomalou sopránovou áriou I know that my Redeemer liveth, ktorá má pôvod v knihe Jób. Medzi najvydarenejšie árie patrí v tejto časti basová ária The trumpet shall sound, v ktorej Händel skutočne využíva trúbkové sólo. Celé dielo sa končí tromi po sebe nasledujúcimi zbormi, z ktorých posledný je na pomery anglickej barokovej hudby skutočne monumentálne Amen.

• Worcester Cathedral Choir, Grande Ecurie et La Chambre du Roy, Jean-Claude Malgoire (verzia Dublin 1742)
• The Monteverdi Choir, The English Baroque Soloists, John Eliot Gardiner (zmiešaná verzia)
• The Choir of the English Concert, The English Concert, Trevor Pinnock (zmiešaná verzia)
• UC Berekely Chamber Chorus, Philharmonia Baroque Orchestra, Nicholas McGegan (obsahuje alternatívne čísla z rôznych verzií)
• Rheinische Kantorei, Das Kleine Konzert, Hermann Max (Mozartova verzia)

• Kompletné libreto
• Partitúra na IMSLP
• Der Messias ´´Halleluja´´ (Georg Friedrich Händel) (na youtube)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Messiah (Handel) na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
• Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 80-7341-905-X