Hrotnáče

Hrotnáče alebo tŕňochvosty[1][2] (lat. Merostomata) sú jediní žijúci reprezentanti kedysi rozmanitej a úspešnej skupiny živočíchov, ktorá prežívala svoj rozkvet približne pred 300 miliónmi rokov. Sú to veľmi starobylé, skoro výhradne morské klepietkavce, ktoré mali spolu s vyhynutými kyjonožcami (Gigantostraca) zrejme spoločných predkov s trilobitmi. Nie sú to kôrovce, aj keď podobnosť tu je. Ich blízkymi príbuznými sú pavúkovce. Žijú v plytkých vodách pri pobreží Severnej Ameriky a juhovýchodnej Ázie. Najviditeľnejšie sú na jar, keď vychádzajú na breh, kde kladú vajíčka.

hrotnáče
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Merostomata
Synonymá
tŕňochvosty
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Telesné znaky

Hlava a hruď tvoria u hrotnáčov jeden celok-hlavohruď (Cephalothorax), ktorá je pokrytá tvrdým pancierom (karapax) podkovovitého tvaru. V hlavovej časti je 1 pár zložených očí, chelicery a pedipalpy, ktoré sú ešte nediferencované a vyzerajú ako nohy. Nasledujú 4 páry kráčavých hrudných nôh. Všetky končatiny sú na konci zreteľne dvojvetvové. Lupeňovité končatiny sú i na brušku a majú žiabrové prívesky. Na konci bruška je dlhý mečovitý tŕň, ktorým sa živočích prevrátený na chrbát dokáže vrátiť do správnej polohy. Vylučovacími orgánmi sú koxálne nefrídie, ktoré vyúsťujú pri báze posledného páru nôh. Vývin je anamérny cez tzv. trilobitoidnú larvu, ktorá ešte nemá koncový tŕň a pripomína trilobita.

Potrava

Hrotnáče hrabú v sedimentoch v bahne, pričom sliedia za mäkkýšmi, červami a inými morskými živočíchmi. Korisť chytajú chelicerami alebo prvým párom kráčavých nôh a posúvajú si ju k ústam.

Výskyt

Hrotnáče žili už v kambriu. V dávnej minulosti patrili k početnejším skupinám morskej fauny. Dnes sa považujú za reliktnú dožívajúcu vetvu – dnešných čias sa dožili len 4 druhy. Najznámejší z nich je hrotnáč americký/ostrochvost americký/tŕňochvost americký (Limulus (= Xiphosura) polyphemus), ktorý žije na východnom pobreží Ameriky. V Indii žije Carcinoscorpius rotundicauda, ktorý vraj vystupuje až 150 km hore tokom väčších riek od ústia. Preto nemožno tvrdiť, že hrotnáče sú trieda výlučne morská. (Navyše, samozrejme, nemožno vedieť, či nejaké vyhynuté druhy tejto starobylej skupiny nežili v sladkých vodách a ani koľko ich bolo).

Systematika

trieda hrotnáče (Merostomata)[3]:

  • podtrieda †kyjonožce (Eurypterida/Gigantostraca)
  • podtrieda ostrochvosty (Xiphosura)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrotnáče
  • Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hrotnáče

Referencie
  1. Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 60
  2. FRANC, V. et al. Základy biogeografie a ekológie. Banská Bystrica: Belianum. S. 16
  3. ANDREJEVA-GRIGOROVIČ, A.S. et al. Systematická paleontológia bezstavovcov 1. 2004 S. 70-71 dostupné online
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.